Lokálne a regionálne televízie predstavujú tretiu zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, popri verejnoprávnej TV a komerčnej TV.
Aká je verejná politika v oblasti regionálneho vysielania v SR?
Žiadna. Kým v zahraničí sa zaoberajú trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania na úrovni vlády, na Slovensku regionálni vysielatelia sú nevlastným dieťaťom – pracovitou Popoluškou slovenského audiovizuálneho priemyslu. Lokálne a regionálne vysielanie je v SR od roku 1995, ale doteraz im nebol priznaný morálny status, ktorý im patrí za poskytovanie verejnej služby.
Od regionálnej TV sa očakáva, že budú poskytovať regionálny program, služby obyvateľstvu, priťahovať masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Všetky ciele súčasne nie je možné dosiahnuť, a tak sú potrebné jasné rozhodnutia čo sú priority, na základe kľúčových kritérií verejnej politiky.
Regionálne TV stanice na Slovensku sú v nezávideniahodnej situácií
Nemajú dostatok financií ani slobody pre tvorbu. Sú považované sa “hlasné trúby“ starostov, najmä tie televízie, v ktorých má majetkovú účasť mesto/obec.
Ale ani nezávislé televízie nie sú na tom lepšie, tie majú ešte horšiu pozíciu, lebo rok čo rok sa strachujú o financovanie a v hre sú aj zamestnanci. To brzdí ich rozvoj a sebavedomie. Nezriedka sa stáva, že po voľbách nový primátor/starosta zruší nezávislej TV finančnú podporu a tým súkromnú spoločnosť de facto zlikviduje. Zničí to, čo roky budoval, zoberie ľuďom práva na informácie a zničí aj investíciu súkromného podnikateľa.
Potom nové zastupiteľstvo podporí inú novozaloženú spoločnosť, ktorej trvá roky získať sledovanosť a proces sa opakuje. Niečo sa vybuduje a potom barbarsky zničí. Bohužiaľ občan je na poslednom mieste v tejto mocenskej hre.
Reklama na financovanie televízie nestačí, príjmy z reklamy sú pod 10%, nedosahujú ani príjem novín mestskej časti. (Napr. Bratislavské noviny mali tržby 40 mil. Sk v roku 2008 – zdroj Medialne.sk)
Pre kompetentných sú na okraji záujmu nielen finančne, ale aj morálne
Regionálne stanice nie sú zahrnuté do prieskumov monitoringu médií.
Napríklad regionálna TV nebola zahrnutá do národného prieskumu MML-TGI, hoci bolo skúmaných 57 rôznych, zahraničných a monotématických TV staníc. Nebolo pre nich miesto ani pod súhrnym pojmom “regionálna TV”.
Do peoplmetrového merania sa ani nemajú šancu dostať vôbec.
Agentúra je súkromná spoločnosť národných vysielateľov a dáta za žiadne peniaze nepredá svojim „konkurentom“.
Propagačné kampane financované z EÚ fondov sa neplánujú pre publikum regionálnej TV
Ojedinelý prípad kampane v regionálnych TV organizovanej ministerstvom životného prostredia sa stal kauzou – ministerstvo nevedelo správne stanoviť kritéria výberu staníc. Finančné prostriedky pre podporu, alebo efektívne využitie diváckej základne sa nenašli ani v zdrojoch pre podporu regiónov.
Operátori dávajú regionálne stanice na posledné miesto v rastri, ak vôbec
Rozhodujú sa bez prieskumu trhu. Neexistuje autorita, ktorá by ich o to požiadala – hoci ide o verejný záujem.
Existuje síce povinnosť pre držiteľov retransmisie zaradiť do svojej ponuky miestnu televíziu,tzv. must carry, tá je však ponímaná veľmi liberálne.
Audiovizuálny fond vôbec nepočíta s tvorbou pre regionálne televízie.
Nikdy nepodporili festival tvorby lokálnych staníc, napriek snahe.
Evidencia
Rada pre vysielanie a retransmisiu eviduje lokálne a regionálne stanice ako zoznam pridelených licencií. Ministerstvo vyžaduje vyplňovanie povinných štatistík. To je všetko. Viac sa o nich nezaujíma nikto.
Napríklad v Správe o stave kultúrneho a kreatívneho priemyslu Ministerstva kultúry, nie sú regionálne TV ani len spomenuté, akoby neexistovali.
https://www.tvba.sk/imageuploads/1207/sprava-kreativny-priemysel-mksr-neulogy.pdf
Existuje množstvo dohadov a mýtov o kvalite regionálnych TV, ktoré sa šíria bez poznania reálneho stavu.
“Lokálna TV” sa stalo pejoratívnym označením diletantstva. Pritom amatérske video je vidieť na portáloch internetových televízií – známych tradičných médií.
Sektor potrebuje morálnu a finančnú podporu od štátu.
V zahraničí sú regionálne TV dotované priamo od štátu, v niektorých krajinách sa štiepi koncesionársky poplatok tak, že časť ide do regiónov. (Nikde vo svete sa regionálna TV neuživí iba z reklamy, kvôli nebulvárnemu obsahu.)
Zvlášť v dobe sociálnych sieti a rozmachu internetových (neregulovaných) médií je podpora tradičných médií (štátom a zákonom regulovaných) naliehavá.
Získané média, sociálne siete, kde je množstvo hoaxov nemajú nahradiť tradičné média – naopak média, ktoré prinášajú objektívne informácie s plnou redakčnou zodpovednosťou majú byť podporované.