Ako sa financujú radničné televízie: milióny eur bez kontroly

Každoročne tak zo samospráv odchádzajú státisíce až milióny eur do firiem, ktoré samy vytvorili a ktorými samy disponujú – právny paradox, ktorý umožňuje obísť pravidlá financovania a kontroly.

Obchádzanie verejného obstarávania

Mestá neobjednávajú reklamu, ale „TV komunikačné služby“, takže nemusia vypisovať verejné obstarávanie. O miliónoch eur tak rozhodujú bez súťaže, zmluvy podpisuje mesto so svojou vlastnou firmou.

Kontrolóri a poslanci často nemajú reálne nástroje, ako zistiť:

• či sú výdavky primerané,
• aké sú skutočné príjmy televízie,
• alebo koľko z peňazí ide na reálnu produkciu obsahu.

Tento systém vytvára šedú zónu hospodárenia, kde sa verejné peniaze používajú na mediálne projekty bez jasných pravidiel a zodpovednosti.

Rozpočty, ktoré prekvapujú

Niektoré mestské televízie hospodária s rozpočtami, ktoré presahujú financie celomestských alebo regionálnych médií:

• TV Ružinov – približne 400 000 eur ročne, historicky najdrahšia mestská televízia.
• Dunajskostredská mestská TV – 380 000 eur, pritom pokrýva len 36-tisíc obyvateľov.
• TV Pezinok – viac ako 200 000 eur, teda viac, než mala metropolitná TV Bratislava.
• TV Devínska Nová Ves – 122 000 eur, no nie je jasné, kde ju možno reálne naladiť.

Pri prepočte na obyvateľa sú najdrahšie Dunajskostredská a Pezinská televízia – približne 8 eur na obyvateľa. Celkový odhad nákladov na komunálne televízie na Slovensku presahuje 3,5 milióna eur ročne.

Podrobnejšie:
Divoké rozpočty radničných televízií na Slovensku. Nejasné financovanie a falošná nezávislosť
Kto hospodári efektívnejšie? Porovnanie radničných a nezávislých televízií v roku 2023

Žiadne pravidlá, žiadna kontrola

Zákon o mediálnych službách síce hovorí, že obce a mestá nemôžu byť vysielateľmi, ale nevylučuje, aby si založili firmu, ktorá nimi de facto je. Výsledkom je legálna medzera, ktorú využíva väčšina samospráv – a žiadny právny predpis nestanovuje,

• ako má vyzerať financovanie,
• ako sa má kontrolovať hospodárenie,
• ani ako sa má zabezpečiť redakčná nezávislosť.

Podrobnejšie: Radničné televízie sa tvária na nezávislosť, no ovládajú ich samosprávy, slovenský fenomén

V praxi to znamená, že verejné financie idú na médiá, ktoré často neposkytujú verejnú službu, ale slúžia politickej propagande.

Kto má výhodu – a kto prežíva

Nezávislé médiá zanikajú. Nie pre nezáujem divákov, ale pre nezáujem politikov.

Zatiaľ čo nezávislé televízie končia, samosprávy si zakladajú vlastné mediálne kanály – podcasty, videá či sociálne siete, ktoré sa tvária ako redakcie. Starostovia a primátori tak komunikujú priamo – bez otázok, oponentov či novinárskej zodpovednosti.

Tieto projekty nie sú lacnejšie, len ešte lepšie kontrolovateľné ako vlastné televízie. Z verejných peňazí vznikajú „úradné médiá“, ktoré namiesto informovania propagujú tých, čo ich platia.

Podrobnejšie: V Bratislave náklady na komunikáciu rapídne rastú

Záver: verejné médiá bez verejnej kontroly

Fenomén radničných televízií ukazuje, ako sa verejné peniaze môžu stať nástrojom politickej moci. Bez jasných pravidiel, bez transparentnosti a bez reálnej kontroly vznikol systém, ktorý:

• vyzerá ako podnikanie,
• správa sa ako úrad,
• a funguje ako propagandistický kanál.

Ak sa Slovensko chce vyhnúť „mediálnym púšťam“ v regiónoch, bude potrebné nastaviť nový model: oddeliť verejnú službu od politického vplyvu a zverejniť financovanie mestských médií do posledného eura.