Falošná nezávislosť radničnej televízie

Falošná nezávislosť radničnej televízie 1280 853 Maria Urlandová

Orgány štátu a samosprávy v našej krajine nemôžu získať oprávnenie pre televízne vysielanie. Napriek tomu až tri štvrtiny lokálnych televíznych staníc na Slovensku vlastní mesto alebo obec. Tento zvláštny fenomén je v rozpore s demokratickým princípom vlastníctva médií.

.

Televízia môže byť iba súkromná alebo verejnoprávna

V roku 1991 sa zrušil informačný monopol štátu a vznikol priestor pre spoluvytváranie verejnej mienky prostredníctvom informácií šírených vysielateľmi. Podľa vzoru demokraticky vyspelejších krajín vzniklo duálne vysielanie, ktoré je základným nástrojom slobody prejavu na Slovensku.

Duálne vysielanie je systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania. RTVS je verejnoprávna inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti základe osobitného zákona a je relatívne od štátu a komerčných záujmov nezávislá inštitúcia.

Lokálne televízie sú z právneho hľadiska súkromné médiá

Poskytujú špecifický druh verejnej služby, základný informačný servis, a majú vytvárať priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity.

A aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie. Samospráva takú nezávislosť nevie zaručiť.

Samospráva nemôže mať televíziu – je to zo zákona. Celý svet predsa vie, že média majú byť nezávislé, aby mohli informovať občanov. To znamená, že politici nesmú mať vplyv na obsah a financovanie. Dnes už ani nepoznáme pojem „štátne média“, či „samosprávne“ médiá.

Môže byť radničná televízia nezávislé médium?

Mestá a obce nemožnosť získať licenciu na vysielanie účelovo vyriešili založením vlastných podnikov v ktorých majú 100 % podiel. Dôvodom spomínaného riešenia je jednoduchšia kontrola nad redakčným obsahom.

Televíziu môžu kontrolovať prostredníctvom redakčnej rady, v ktorej sú zastúpení poslanci, v inom prípade je konateľom poslanec, niekedy aj samotný obsah vytvárajú poslanci a zamestnanci úradu. Aj preto sa  im niekedy hovorí „hlasná trúba“ aktuálnej politickej moci.

Komunálne podniky, čiže radničné televízie, sú financované z verejných zdrojov, rozhodnú tak poslanci, a teda všetci v danej lokalite sa skladáme na ich prevádzku. Politici „svoje“ radničné televízie využívajú prevažne na svoju propagáciu. Kto by dával priestor vo „svojej“ televízií svojím oponentom?

Stav je taký, že radničné média nepodporujú verejnú diskusiu, ktorá je základnou úlohou nezávislej lokálnej televízie.

Licencovaná televízia, aj tá radničná, má prísne pravidlá, ktoré kontroluje Rada pre mediálne služby. Slobodu ale nemajú ani pracovníci radničnej televízie. Stále existuje autocenzúra, však nič nové pod slnkom. Veľmi často, ak nie korupčne, z takej televízie odchádzajú príjmy za funkciu konateľa, členov redakčnej rady, teda aj poslancom – cenzorom.

Radničné televízie sa tvária ako nezávislé médiá, ale politikom sa pre istotu vyhýbajú.

Bežný poslanec už nemá šancu vyniknúť, diskusné formáty absentujú. Odkázaný je iba na sociálne siete. Ale ani tam si nemôže napísať hocičo, pretože komunikační špecialisti, ktorých stále pribúda, to sledujú.

Podľa  predstaviteľa Transparency International je to na škodu, pretože ľudia sa zaujímajú o názory volených predstaviteľov samosprávy. Samosprávy po novom majú vlastnú predstavu o komunikácií s občanmi, svoje média považujú za platformu pre svoje PR a chýba im názorová pluralita, naznačuje vo videu predstaviteľ Transparency International Ľuboš Kostelanský.

Rozpočtové, či príspevkové organizácie?

Hoci sú to podnikateľské subjekty, chovajú sa ako príspevkové alebo rozpočtové organizácie. Na svoju činnosť dostávajú každý rok príspevok z rozpočtu samosprávy. K tomu často patria aj ďalšie benefity ako napríklad prevádzkové priestory, nákup techniky, zdieľané služby s úradom a rôzna protekcia.

  • Už historický najdrahšiu televíziu má bratislavská mestská časť Ružinov, cca 400 tisíc eur. Druhý najväčší rozpočet 380 tisíc eur mala Dunajskostredská mestská TV, ktorá „odsluhuje“ publikum iba 36 tisíc obyvateľov.
    .
  • Mesto Pezinok má rozpočet nad 200 tisíc eur pre publikum menej ako 25 tisíc obyvateľov. Pre porovnanie: je to o 30 tisíc eur vyššia čiastka, ako mala metropolitná TV Bratislava pre publikum celej Bratislavy.
    .
  • Pozoruhodná aj obec Devínska Nová Ves v Bratislave s rozpočtom 122 tisíc eur. Obec má vyše 15 tisíc obyvateľov, ale na stránke nie je uvedené, či sa dá vôbec niekde naladiť. Pre porovnanie, metropolitná TV Bratislava vyrábala každý deň nový program s rozpočtom 176 tisíc ročne.
    .
  • V prepočte na občana je na prvých miestach je opäť Dunajskostredská TV, TV Pezinok a Devínskonovomestská TV s cca 8 eur na občana. Pre porovnanie metropolitná TV vyrábala za 0,34 eur na občana.

Viac informácií v článku: Divoké rozpočty radničných TV podnikov

Neexistujú pravidlá, ktorými by sa mali také podniky riadiť

Pravidlá nemôžu existovať, pretože tento druh falošnej televízie nie je ani ryba ani rak. Samospráva si objednáva služby, alebo poskytuje dotáciu subjektu, ktorý si sama založila na manipuláciu s verejnosťou. Aktuálny starosta, primátor by išiel proti sebe, keby dovolil, aby vynikol jeho súper. Samo osebe je to nezmysel, nemôžeme predsa sa všetci skladať na PR aktuálneho starostu, či primátora.

Vzhľadom k tomu, že služby spojené s vysielacím časom nie je potrebné verejne obstarávať, na prevádzku dostanú toľko, koľko schvália poslanci. Kontrolóri pochopiteľne nevedia posúdiť hospodárnosť. Na Slovensku neexistuje ani jeden súdny znalec, špecialista na cenotvorbu videa. Súdy, polícia a dokonca aj NAKA sa obvykle obracajú na nás – nezávislých producentov, aby zistili trhovú cenu.

Vznikajú a zanikajú podľa nálady politikov

Mestá a obce už zatvárajú aj vlastné radničné televízie. V posledných rokoch sa v organizáciach samosprávy zásadne zmenil spôsob komunikácie s verejnosťou. Komunikujú cez sociálne siete, kde si obsah môžu tvoriť sami. Rafinované komunikačné trendy v samospráve.

Mestské TV podniky síce majú financovanie z rozpočtu, ale sa stáva, že sa rozpočet zníži alebo vôbec neschváli. V takom prípade televízia živorí a nakoniec zanikne. Opäť je to politické rozhodnutie bez ohľadu na občanov a doterajšie investície do budovania značky a sledovanosti.

Tento rok len v bratislavskom kraji zanikla TV Dúbravka a TV Malacky. Pred rokmi zanikla komunálna televízia TV Karlova Ves, TV Nové Mesto, TV Staré Mesto, TV Petržalka a TV Rača, iba v Bratislavskom kraji.