Súčasný systém už má konkrétne a merateľné dôsledky. Nezávislé lokálne redakcie zanikajú, v regiónoch vznikajú informačné púšte, oslabuje sa verejná kontrola a verejné peniaze smerujú vo veľkej miere do médií a komunikačných kanálov kontrolovaných samosprávami.
Nejde o hypotetický problém budúcnosti. Tento proces už prebieha.
1. Zanikajú nezávislé lokálne televízie
Na Slovensku postupne miznú redakcie, ktoré desaťročia vytvárali vlastné lokálne spravodajstvo. Niektoré televízie už zanikli, ďalšie obmedzili vysielanie a mnohé fungujú na ekonomickej hranici prežitia.
V roku 2023 získali všetky sledované nezávislé lokálne televízie spolu približne 381 000 € z verejných zdrojov. V roku 2026 sa objem verejných prostriedkov určených pre nezávislé lokálne televízie odhaduje na približne 300 000 € alebo menej.
Pre porovnanie, sumu porovnateľnú s tým, čo získajú všetky nezávislé televízie spolu, dostávajú niektoré komunálne televízie samostatne – napríklad TV Ružinov alebo Dunajskostredská TV.
Rozdiel ukazuje zásadný problém systému: verejné peniaze na lokálne televízne vysielanie existujú, ale ich rozdelenie vytvára výraznú nerovnováhu medzi médiami kontrolovanými samosprávami a nezávislými lokálnymi redakciami.
Takto nastavené financovanie nedokáže vytvoriť stabilné podmienky pre existenciu nezávislej lokálnej žurnalistiky. Ak sa tento trend nezmení, hrozí ďalší zánik nezávislých lokálnych televízií a s nimi aj úbytok pravidelného lokálneho spravodajstva.
2. Narastajú informačné púšte
Dôsledkom úbytku lokálnych televízií sú územia, v ktorých občania nemajú prístup k pravidelnému nezávislému televíznemu spravodajstvu. Podľa nášho mapovania z roku 2023 malo k nezávislému lokálnemu TV spravodajstvu prístup približne 18,6 % obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo 67,2 % obyvateľov nemalo prístup k lokálnemu televíznemu spravodajstvu vôbec.
To neznamená, že títo ľudia nemajú internet, sociálne siete alebo web samosprávy. Znamená to, že v ich regióne často chýba pravidelná profesionálna redakcia, ktorá lokálne dianie systematicky sleduje a zároveň je nezávislá od miestnej politickej moci.
Informačné púšte preto nie sú hrozbou, ktorá môže niekedy vzniknúť. V mnohých regiónoch už existujú.
3. Slabne verejná kontrola
Nezávislé lokálne médium nie je iba distribútor správ. Je jedným z prirodzených nástrojov verejnej kontroly. Sleduje rozhodovanie samosprávy, kladie otázky, overuje informácie, otvára kontroverzné témy a dáva priestor rôznym názorom.
Ak takáto redakcia zanikne alebo stratí podmienky na fungovanie, jej kontrolnú úlohu automaticky neprevezme komunikačné oddelenie mesta. Samospráva má prirodzené právo informovať o svojej činnosti. Občan však potrebuje aj médium, ktoré sa jej môže slobodne pýtať, prečo rozhodla, koľko to stojí, čo sa nepodarilo a čo na jej rozhodnutia hovoria ostatní.
Viac komunikácie samosprávy preto nemôže automaticky znamenať viac verejnej kontroly
4. Samosprávy míňajú milióny na vlastné televízie
Na Slovensku vzniká výrazný nepomer. Komunálne televízie financované samosprávami dostávajú milióny eur z verejných rozpočtov, zatiaľ čo nezávislé lokálne televízie zápasia o prežitie na malom reklamnom trhu.
Podľa nášho mapovania smerovalo v roku 2023 do sledovaných komunálnych televízií približne 3,21 milióna eur, kým nezávislé televízie získali približne 381-tisíc eur. 86,5 % verejných prostriedkov tak smerovalo ku komunálnym televíziám a iba 13,5 % k nezávislým.
Rozdiel je ešte výraznejší pri nákladoch na obyvateľa. Pri sledovaných televíziách sa pohybovali od približne 2,46 až po 10,55 € na obyvateľa, zatiaľ čo pri TV Bratislava to bolo približne 0,35 €.
Samosprávy teda majú peniaze na lokálne televízne vysielanie. Systém ich však vo veľkej miere používa na vlastné médiá, často bez jednotných pravidiel na porovnanie nákladov a výsledkov. Súčasne nezávislé televízie, ktoré môžu samosprávu aj kontrolovať, ekonomicky slabnú a zanikajú.
5. Občan dostáva viac obsahu, ale menej plurality
Na prvý pohľad môže dnešný systém pôsobiť opačne. Samosprávy komunikujú viac ako v minulosti a budujú si vlastnú mediálnu produkciu – videá, podcasty, magazíny, sociálne siete či pravidelné online relácie. Tieto kanály často plnia aj funkciu, ktorú predtým zabezpečovali lokálne televízie.
Rozdiel je však zásadný. Vlastná komunikácia samosprávy nevzniká v rovnakom režime ako regulované televízne vysielanie. Nepodlieha podmienkam vysielacej autorizácie ani rovnakému regulačnému rámcu pre vysielateľov. Samospráva si zároveň sama určuje témy, hostí, otázky aj spôsob prezentácie svojej činnosti.
Problém preto nie je nedostatok informácií. Problémom je úbytok nezávislých zdrojov. Občan môže dostávať stále viac videí, podcastov a príspevkov, ale ak väčšina z nich pochádza priamo od verejnej moci, má menej možností konfrontovať ich s pohľadom nezávislej redakcie.
Viac obsahu preto nemusí znamenať viac informácií. A viac komunikačných kanálov nemusí znamenať viac plurality.
6. Slovensko problém pozná, systém ho však nerieši
Ekonomická a politická závislosť lokálnych médií nie je nový problém. Na riziká oslabovania lokálnej žurnalistiky a závislosti médií od miestnej politickej moci upozorňujú európske analýzy už roky.
Napriek tomu na Slovensku nevznikol stabilný systém, ktorý by umožnil nezávislým lokálnym médiám plniť verejnú funkciu bez toho, aby boli existenčne odkázané na jednotlivých inzerentov alebo samosprávy.
Výsledkom je začarovaný kruh: nezávislé médium potrebuje zdroje, samospráva má zdroje, ale ich poskytovanie môže vytvárať závislosť – a keď ich neposkytne, médium môže zaniknúť.
Dôsledky už vidíme
Tieto javy nemožno vnímať oddelene. Zánik redakcií → menej lokálneho spravodajstva → vznik informačných púští → slabšia verejná kontrola → väčší priestor pre vlastnú komunikáciu samospráv → ešte menší priestor pre nezávislé médiá.
Tak vzniká systém, v ktorom môže byť informácií stále viac, ale nezávislých informácií stále menej.
A to je podstatou problému.
Nejde o otázku, či má samospráva komunikovať. Má. Nejde ani o otázku, či majú existovať jej vlastné informačné kanály. Majú.
Otázka znie, či vedľa nich zostane priestor aj pre nezávislé lokálne médiá, ktoré nie sú súčasťou politickej moci a môžu jej klásť otázky.
Pre občana je to rozdiel medzi tým, keď sa dozvie, čo samospráva urobila, a tým, keď sa môže dozvedieť aj prečo to urobila, čo to stálo, kto s tým nesúhlasil a či existovalo iné riešenie.
Ak nezávislé lokálne médiá zmiznú, túto funkciu už nebude mať kto plniť.