Na Slovensku vznikol model, v ktorom mestá a obce financujú vlastné televízie a ďalšie médiá, zatiaľ čo nezávislé lokálne televízie zápasia o prežitie.
Podľa dostupného mapovania tvoria komunálne televízie významnú časť lokálneho televízneho prostredia a na ich financovanie smeruje približne 86 % verejných prostriedkov určených na lokálne televízne spravodajstvo.
To vytvára zásadnú nerovnováhu:
verejné peniaze posilňujú médiá kontrolované samosprávami, zatiaľ čo nezávislé médiá zostávajú odkázané najmä na malý reklamný trh.
Milióny eur na radničné televízie
Podľa zhromaždených údajov predstavovali verejné výdavky na komunálne televízie v roku 2023 približne 3,2 milióna eur. Pri nezávislých televíziách to bolo približne 381-tisíc eur.
| Typ televízie | Verejné financovanie | Podiel |
|---|---|---|
| Nezávislé TV | 381 000 € | 13,5 % |
| Komunálne TV | 3 211 000 € | 86,5 % |
| Spolu | 3 592 000 € | 100 % |
Rozdiel nie je iba finančný. Je systémový.
Samospráva môže financovať vlastný komunikačný kanál, rozhodovať o jeho rozpočte a zároveň byť subjektom, o ktorom má lokálne médium informovať.
Koľko stojí radničné médium občana?
Pri jednotlivých televíziách sú rozdiely mimoriadne veľké.
| Televízia | Ročný rozpočet | Publikum | Náklad na obyvateľa |
|---|---|---|---|
| Dunajskostredská TV | 380 000 € | 36 013 | 10,55 € |
| TV Pezinok | 203 285 € | 24 617 | 8,25 € |
| TV Devínska Nová Ves | 122 000 € | 15 612 | 7,81 € |
| TV Trenčianske Teplice | — | — | 7,19 € |
| TV Dolný Kubín | cca 108 000 € | 17 720 | 6,09 € |
| TVR Ružinov | 372 335 € + 50 000 € | 72 173 | 5,50 € |
| TV Nové Zámky | cca 200 000 € | 36 781 | 5,43 € |
| Mestská TV Trnava | 155 000 € | 62 806 | 2,46 € |
| TV Bratislava – nezávislá | — | cca 500 000 | 0,35 € |
Údaje vychádzajú z verejne dostupných údajov za rok 2023; pri jednotlivých televíziách sa rozsah služieb a spôsob financovania líšia.
Čísla ukazujú problém
TV Bratislava dokázala pri náklade približne 0,35 € na obyvateľa zabezpečovať pravidelné televízne spravodajstvo pre metropolitné územie Bratislavy.
Niektoré komunálne televízie pritom vychádzali na jedného obyvateľa viacnásobne až niekoľkonásobne drahšie.
To samo osebe ešte neznamená, že každá komunálna televízia hospodári neefektívne. Znamená to však, že systém neobsahuje jednotné pravidlá, podľa ktorých by sa dala efektívnosť verejných výdavkov porovnávať.
Verejné peniaze bez jednotných pravidiel
Radničné televízie fungujú v rôznych právnych a organizačných modeloch. Samosprávy ich vlastnia, zakladajú obchodné spoločnosti alebo si od vlastných subjektov objednávajú mediálne služby.
Problémom nie je samotná existencia komunálneho média.
Problémom je, keď o jeho rozpočte, fungovaní a podmienkach zároveň rozhoduje politická moc, ktorú má toto médium informovať.
Chýbajú jednotné pravidlá, ktoré by umožnili občanovi jednoducho zistiť:
- koľko televízia stojí,
- čo za verejné peniaze vyrába,
- koľko ľudí jej obsah skutočne sleduje,
- aké sú náklady na jedného diváka,
- a či je financovanie primerané verejnému úžitku.
Nie všetky radničné televízie sú rovnaké
Komunálne televízie nemožno automaticky označiť za nekvalitné alebo neúčelné. Niektoré vyrábajú pravidelné spravodajstvo a plnia významnú informačnú funkciu pre svojich obyvateľov.
Práve preto je potrebné merať výsledky a nastavovať pravidlá, nie hodnotiť všetky televízie podľa ich vlastníka.
V súčasnosti však občan často nemá možnosť jednoducho porovnať, koľko verejných peňazí jednotlivé médiá spotrebujú a akú službu za ne poskytujú.
Paradox slovenského systému
Výsledok je čoraz viditeľnejší.
Nezávislé televízie, ktoré musia svoje fungovanie obhájiť na trhu, zanikajú.
Samosprávy však zároveň vytvárajú alebo financujú vlastné komunikačné kanály.
Vzniká tak paradox:
Na jednej strane chýbajú peniaze na nezávislé lokálne spravodajstvo. Na druhej strane sa na lokálnu komunikáciu verejné peniaze vynakladajú v miliónoch.
Otázkou preto nie je, či má verejný sektor podporovať lokálne informovanie.
Otázkou je:
Prečo verejné peniaze neposilňujú predovšetkým pluralitu a nezávislé lokálne spravodajstvo, ale vo veľkej miere financujú médiá kontrolované samotnou samosprávou?
Dôsledok pre občana
Ak verejné peniaze smerujú prevažne do vlastnej komunikácie samospráv a nezávislé médiá sú ponechané napospas trhu, systém môže postupne viesť k tomu, že občan bude mať viac oficiálnej komunikácie, ale menej nezávislého spravodajstva.
A to je presne opačný smer, než aký potrebuje demokratická lokálna spoločnosť.
Verejné peniaze majú podporovať informovaného občana – nie iba lepšiu komunikáciu verejnej moci.
[Ako fungujú radničné televízie a kam smerujú verejné peniaze →]
[Porovnanie nákladov radničných a nezávislých televízií →]