Novšie rafinovanejšie komunikačné trendy v samospráve

Novšie rafinovanejšie komunikačné trendy v samospráve

Novšie rafinovanejšie komunikačné trendy v samospráve 1280 720 Maria Urlandová

Mestá a obce už nemajú radi média, pretože tie musia byť zo zákona nezávislé, objektívne  a dbať na pluralitu názorov. Tak sa rozhodli a vynašli rafinovanejší spôsob informovania verejnosti – zakladajú vlastné redakcie, ktoré sa tvária ako nezávisle médiá.

Ešte pred 5. rokmi marketingoví manažéri tvrdili: televízia je mŕtva, nikto ju už nepozerá, nikto už nečíta noviny – všetci sú už na internete.  ( Ako keby tradičné médiá na internete neboli.) Argumentovali, že budú komunikovať “ modernejšou, efektívnejšou formou s masovým dopadom na verejnosť“. Vraj sociálne médiá sú budúcnosť, veď všetci sme už na Facebooku, Instagrame a Tik toku.

Úrady ihneď na tento trend nabehli. Javilo sa to lacnejšie, dokonca aj efektívnejšie kvôli možnosti zacieliť na rôzne publikum cez technológie.

Dôležité je, že obsah na sociálne siete si môžu tvoriť sami

Organizácie samosprávy zásadne zmenili spôsob komunikácie s verejnosťou. Komunikačné oddelenia sa stali akési marketingové pracoviská, kde cieľom je pozitívne vnímanie verejnosťou svojho nadriadeného a jeho aktivít. Merateľným ukazovateľom úspechu mali byť kliky, lajky a pozitívne komentáre na sociálnych sieťach.

Marketingoví digitálni manažéri sa cítia byť od toho, aby „nové médiá“ vytvárali. Tak vymýšľajú marketingové komunikačné stratégie v záujme spomínaného cieľa.

So svojich šéfov sa snažia urobiť vplyvných influencerov. Publikujú texty na sociálne siete, vysvetľujú zámery, prípadne blokujú kritikov. Nakrúcajú predražené videá na YT v nádeji, že ich tam niekto nájde. Skúmajú texty na web stránke, SEO optimalizujú každú podstránku, napríklad aj takú čo informuje o dokladoch pri zmene priezviska, len aby bola vysoká návštevnosť.

V skutočnosti vedenie úradov zneužíva verejné zdroje na osobnú prezentáciu. Nemalé čiastky investujú do zamestnávania správcov sociálnych sietí. Pred verejnosťou sa tvária že šetria, ale verejné finančné prostriedky idú na platy „profesionálnych hejterov“ nevyhovujúceho názoru.

Od sociálnych sietí sa presúvajú k tvorbe vlastných médií

Komunikační manažéri novej generácie sú prevažne vo veku Kuciaka, ale odmietajú  úlohu médií ako „strážnych psov demokracie“. Tradičné médium je pre nich triedny nepriateľ. Nesnažia sa vychádzať s médiami, bojujú s nimi. Médiá dokonca vnímajú ako svoju konkurenciu.

  • Radikálne znižujú počet oficiálnych tlačových správ do médií.
    Mohlo by sa totiž stať, že sa toho média chytia! Istejšie je napísať vlastný text do vlastných médií a v pozitívnom znení.
  • Komunikáciu riadia centrálne.
    Do médií ( tých cudzích ) sa ľahko nedostane ani riaditeľ mestskej organizácie. Štatutár podniku, ktorý je trestnoprávne zodpovedný za chod podniku, sa bez konzultácie nemôže vyjadriť pre média, ani v bežnej prevádzkovej veci.
  • Z hovorkýň sa stávajú moderátorky a zo šéfov režiséri.
    Moderátorka „spovedá“ svojho nadriadeného, alebo kolegu. Samozrejme, že híka a žasne nad genialitou svojho respondenta.
  • Na komunikačných oddeleniach úradov zakladajú redakcie na tvorbu videoobsahu.
    Opäť kontrola nad obsahom, alebo aj osobné tvorivé ambície marketingových manažérov.
  • Okrem vlastných „radničných“ novín si zakladajú aj vlastné videokrúžky
    Populárne sa stali obrazové podcasty, kde napríklad hovorkyňa spovedá svojho nadriadeného – starostu, poslanca alebo kolegu z iného oddelenia. Má sa to má podobať na televíziu, svoje produkty nazývajú „relácie“. Keď už platí to staré známe, „bolo v televízií, asi to bude pravda“. Sankcie za jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatok plurality nehrozia.
    .
    Príklady z Bratislavy:

Z Petržalskej obývačky
Diškurz Klarisky

Rande s mestom
Bratislavský samosprávny kraj
tiež intenzívne komunikuje cez videá.

.Radničné médiá sa tvária ako nezávislé médium, ale politikom sa pre istotu vyhýbajú.
Bežný poslanec už nemá šancu vyniknúť, diskusné formáty absentujú. Odkázaný je iba na sociálne siete. Ale ani tam si nemôže napísať hocičo, pretože komunikační špecialisti, ktorých stále pribúda, to sledujú.

Podľa  predstaviteľa Transparency International je to na škodu, pretože ľudia sa zaujímajú o názory volených predstaviteľov samosprávy. Samosprávy po novom majú vlastnú predstavu o komunikácií s občanmi, svoje média považujú za platformu pre svoje PR a chýba im názorová pluralita, naznačuje vo videu predstaviteľ Transparency International Ľuboš Kostelanský.

Dôvera médiám

Prieskumy ( napr. Eurobarometer ) však ukazujú, že ľudia sledujú najmä tradičné médiá TV, rádio a tlač. Televízie a novín sa konzumuje ešte viac ako predtým, pretože pribudla forma sledovania  – cez internet. Ukázalo sa najmä počas pandémie koronavírusu, keď boli ľudia odkázaní na správy z médií. Prieskumy potvrdzujú i používanie sociálnych médií, ale nepovažujú ich za dôveryhodný zdroj informácií.

Našou úlohou je zistiť, či tieto nové trendy sú iba pokusmi diletantov, alebo sofistikovaný zámer ako manipulovať s informáciami a verejnosťou.