Celý sektor miestnej televízie dokáže fungovať na vysokej profesionálnej úrovni za 5 miliónov eur ročne. Táto suma predstavuje 1 euro na obyvateľa. Jedno euro ročne znamená menej ako 10 centov mesačne.
Porovnajme si to s obvyklým poplatkom 60 eur mienkotvorných novín, s cenou za služby telekomunikačných operátorov, s cenou papierových novín, s predplatným za služby Voyo, i s cenou RTVS do každej domácnosti.
Za uvedenú sumu môže mať každý občan informácie so svojho najbližšieho okolia, ktoré sa ho bytostne zaujíma. A keby aj chcela, v prostredí regiónu sa to rýchlo odhalí. Nebudú existovať tzv. informačné diery, čo práve medzinárodné organizácie zapojené v programe Miestne média pre demokraciu práve skúmajú.
Technicky a finančne to znamená
- Rozdeliť informačné publikum Slovenska na regióny, ktoré má približne rovnaké záujmy, kultúru a tradície. Najjednoduchšie – podľa vyšších územných celkov.
. - Financie rovnomerne rozdeliť na každý kraj, napríklad po 500 tisíc eur a zvyšok 200 tisíc použiť na špeciálny projekt, alebo na úhradu mzdových nákladov na manažérov projektu.
. - Ako vybrať regionálneho vysielateľa? Ak v regióne existuje viacej vysielateľov, žiadateľom bude ten najväčší, to sa ľahko posúdiť aj cez web stránku a archív videí. Ten pre zachovanie princípu spravodlivosti môže mať povinnosť uzatvoriť združenie, alebo dohodu o spolupráci, a financie rozdelia. Napríklad menšie mesto bude aj naďalej spravodajsky pokrývať existujúca televízia. S takou dohodou pravdepodobne nebude problém, pretože cca 60 % nákladov sú honoráre tvorcov a ušetrí aj na cestovných nákladoch, ak si každý zabezpečí „svoje“ mesto.
Pre splnenie účelu oprávnenými žiadateľmi by mali byť predovšetkým nezávislé lokálne televízie, ktoré si svoju úlohu plnia, skutočne podporu potrebujú ale ju nemajú. Sú v súkromnom vlastníctve, pretože už v roku 1991 sa zrušil informačný monopol štátu a samosprávy. Možnosťou je určiť jedného prijímateľa na každý kraj, aby sa odstránili tzv. informačné púšte.
Primeraná výška nákladov na výrobu programu sa dá pomerne jednoducho zistiť prieskumom medzi produkčnými spoločnosťami, reklamnými agentúrami prípadne aj z prostredia RTVS, alebo komerčnej televízie. Platí, že výrobné náklady sú porovnateľné, či je reportáž vyrobená publikum celej krajiny, alebo 500 tisíc obyvateľov. Nie sú dokonca ani podstatné rozdiely v platoch spravodajcov medzi komerčnou celoplošnou TV a lokálnou TV, všade sú veľmi podhodnotené.
.