Orgány štátu a samosprávy v našej krajine nemôžu získať oprávnenie pre televízne vysielanie, napriek tomu až tri štvrtiny lokálnych TV staníc vlastní mesto alebo obec. Tento zvláštny fenomén je v rozpore s demokratickým princípom vlastníctva médií. Nezrovnalosť je v tom, že ako vysielatelia po právnej stránke sú to súkromné televízie, ale vlastníctvo majú verejné.
Komunálne podniky sú financované z verejných zdrojov a politici ich využívajú na svoju propagáciu. Nepodporujú verejnú diskusiu, ktorá je základnou úlohou lokálnej televízie.
Verejnoprávna alebo súkromná televízia?
V roku 1991 sa zrušil informačný monopol štátu a vznikol priestor pre spoluvytváranie verejnej mienky prostredníctvom informácií šírených vysielateľmi. Podľa vzoru demokraticky vyspelejších krajín vzniklo duálne vysielanie, ktoré je základným nástrojom slobody prejavu na Slovensku.
Duálne vysielanie je systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania. RTVS je verejnoprávna inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti základe osobitného zákona a je relatívne od štátu a komerčných záujmov nezávislá inštitúcia.
Lokálne televízie sú z právneho hľadiska súkromné médiá. Poskytujú špecifický druh verejnej služby, základný informačný servis, a majú vytvárať priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity.
A aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie. Samospráva takú nezávislosť nevie zaručiť.
Môže byť komunálny TV podnik nezávislé médium?
Mestá a obce nemožnosť získať licenciu na vysielanie účelovo vyriešili založením vlastných podnikov v ktorých majú 100 % podiel. Dôvodom spomínaného riešenia je jednoduchšia kontrola nad redakčným obsahom.
Televíziu môžu kontrolovať prostredníctvom redakčnej rady, v ktorej sú zastúpení poslanci, v inom prípade je konateľom poslanec, niekedy aj samotný obsah vytvárajú poslanci a zamestnanci úradu. Aj preto sa im niekedy hovorí „hlasná trúba“ aktuálnej politickej moci.
Rozpočtové, či príspevkové organizácie?
Hoci sú to podnikateľské subjekty, chovajú sa ako príspevkové alebo rozpočtové organizácie. Na svoju činnosť dostávajú každý rok príspevok z rozpočtu samosprávy. K tomu často patria aj ďalšie benefity ako napríklad prevádzkové priestory, nákup techniky, zdieľané služby s úradom a rôzna protekcia.
- Už historický najdrahšiu televíziu má bratislavská mestská časť Ružinov, cca 400 tisíc eur. Druhý najväčší rozpočet 380 tisíc eur mala Dunajskostredská mestská TV, ktorá „odsluhuje“ publikum iba 36 tisíc obyvateľov.
. - Mesto Pezinok má rozpočet nad 200 tisíc eur pre publikum menej ako 25 tisíc obyvateľov. Pre porovnanie: je to o 30 tisíc eur vyššia čiastka, ako mala metropolitná TV Bratislava pre publikum celej Bratislavy.
. - Pozoruhodná aj obec Devínska Nová Ves v Bratislave s rozpočtom 122 tisíc eur. Obec má vyše 15 tisíc obyvateľov, ale na stránke nie je uvedené, či sa dá vôbec niekde naladiť. Pre porovnanie, metropolitná TV Bratislava vyrábala každý deň nový program s rozpočtom 176 tisíc ročne.
. - V prepočte na občana je na prvých miestach je opäť Dunajskostredská TV, TV Pezinok a Devínskonovomestská TV s cca 8 eur na občana. Pre porovnanie metropolitná TV vyrábala za 0,34 eur na občana.
Viac informácií v článku: Divoké rozpočty komunálnych TV podnikov za rok 2023
Neexistujú pravidlá, ktorými by sa mali také podniky riadiť
Pravidlá ani nemôžu existovať, pretože tento druh falošnej televízie nie je ani ryba ani rak. Samospráva si objednáva služby, alebo poskytuje dotáciu subjektu, ktorý sama založila. Vzhľadom k tomu, že služby spojené s vysielacím časom nie je potrebné verejne obstarávať, na prevádzku dostanú toľko, koľko schvália poslanci.
Kontrolóri pochopiteľne nevedia posúdiť hospodárnosť. Na Slovensku neexistuje ani súdny znalec, špecialista na cenotvorbu videa. Súdy, polícia a dokonca aj NAKA sa obvykle obracajú na nás – nezávislých producentov, aby zistili trhovú cenu.
Postupne aj tieto podniky zanikajú
Mestá a obce zatvárajú aj vlastné TV komunálne podniky. Už nepotrebujú licencované média. Tie majú povinnosť byť objektívne, vyvážené a dbať na pluralitu názorov. Komunikujú cez sociálne siete, kde si obsah môžu tvoriť sami.
Mestské TV podniky síce majú financovanie z rozpočtu, ale sa stáva, že sa rozpočet zníži alebo vôbec neschváli. V takom prípade televízia živorí a nakoniec zanikne. Opäť je to politické rozhodnutie bez ohľadu na občanov a doterajšie investície do budovania značky a sledovanosti.
Tento rok zanikla TV Dúbravka v Bratislave a TV Malacky. Pred rokmi zanikla komunálna televízia TV Karlova Ves, TV Nové Mesto, TV Staré Mesto, TV Petržalka a TV Rača, iba v Bratislavskom kraji.
V posledných rokoch sa v organizáciach samosprávy zásadne zmenil spôsob komunikácie s verejnosťou. Po novom sú to akési marketingové oddelenia, kde produktom je pozitívne vnímanie verejnosťou. Merateľným ukazovateľom úspechu sú kliky, lajky a pozitívne komentáre na sociálnych sieťach. Nové rafinované komunikačné trendy v samospráve