Bratislavská jednotná komunikačná politika

Bratislavská jednotná komunikačná politika

Bratislavská jednotná komunikačná politika 1280 720 Maria Urlandová

V Bratislave rozhodli, že obyvatelia budú mať iba také informácie, aké im naservírujú úradníci. Nenápadne sme sa dostali do prednovembrových čias, v oblasti informovania verejnosti. Koľko platíme za takú falošnosť ? Sú tieto nové trendy sú iba pokusmi diletantov, alebo sofistikovaný zámer ako manipulovať s informáciami a verejnosťou?

Magistrát si objednáva prieskumy, ktoré využíva na boj proti nezávislým médiám. Vynašli rafinovanejší spôsob informovania verejnosti – zakladajú vlastné redakcie, ktoré sa tvária ako nezávisle médiá.

Míňajú nehorázne sumy na komunikáciu s verejnosťou, či vlastné tvorivé ambície. Ale obyvatelia Bratislavy sa cítia byť ešte menej informovaní ako predtým. Proces trvá od roku 2018 a ešte neskončil.

Začalo to komunikáciou cez sociálne siete

Pôvodne vychádzali z presvedčenia, že noviny už nikto nečíta, televízia je mŕtva – všetci sú už na internete.Vraj sociálne médiá sú budúcnosť, veď všetci sme už na Facebooku, Instagrame a Tik toku.

Komunikačné oddelenia sa stali akési marketingové pracoviská, kde cieľom je pozitívne vnímanie verejnosťou svojho nadriadeného a jeho aktivít. Merateľným ukazovateľom úspechu mali byť kliky, lajky a pozitívne komentáre na sociálnych sieťach.

So svojich šéfov sa snažili urobiť vplyvných influencerov. Publikovali texty a predražené videá na sociálne siete, vysvetľovali zámery, chválili sa. Vymýšľali marketingové komunikačné stratégie na sociálne siete, napríklad kampaň Pes bratislavský, kde sa aj osobne angažoval primátor Matúš Vallo.

Nemalé čiastky investovali do zamestnávania správcov sociálnych sietí. Pred verejnosťou sa tvária že šetria, ale verejné finančné prostriedky idú na platy „profesionálnych hejterov“ nevyhovujúceho názoru.

Prieskum od agentúry Focus 2020

V roku 2020 si Magistrát objednal prieskum od agentúry Focus, aby zistil aké média ľudia obľubujú a z akých zdrojov čerpajú informácie. Zaradili tam dokonca aj web stránku primátora Vallo má rád Bratislavu.

Prekvapením bolo, že na prvým troch miestach sa umiestnili tradičné médiá: Bratislavské noviny, Viva rádio a TV Bratislava. Logicky by to malo odpovedať na otázku, kde sa oplatí inzerovať a koho rešpektovať.

Marketingoví manažéri sa nesnažia sa vychádzať s médiami, bojujú s nimi. Médiá dokonca vnímajú ako svoju konkurenciu a tak sa na základe výsledkov prieskumu sa rýchlo rozhodli:

  1. Na inzerciu do miestnych médií ani cent! To radšej desiatky tisíc do Google Ireland.
  2. Do rádia ani cent! Metropolitné Viva radio bohužiaľ už zaniklo.
  3. Výpoveď pre TV Bratislava. (Podarilo sa až v r. 2022 neférovým spôsobom.)
  4. Radikálne znižujú počet oficiálnych tlačových správ do médií.
  5. Komunikáciu riadia centrálne. Do médií sa tak ľahko nedostane ani riaditeľ mestskej organizácie.

Smart riešenie: vytvorme si vlastné radničné médiá

Marketingoví manažéri sa netaja tým, že majú radi dáta, fakty a prieskumy, na základe ktorých vyhodnocujú. Ak teda ľudia preferujú tradičné médiá, nech ich majú, ale obsah budeme tvoriť sami.

Kultúrny mesačník Inba pretransformovali na radničné noviny
Články o kultúre nahradili PR článkami o svojich úspechoch. Pôvodná Inba bola v náklade 35 000 výtlačkov, pripravovali ju 2 osoby v trvalom pracovnom pomere a distribuovali na vybrané miesta (napríklad čakárne). Dnešné radničné noviny majú 10 pracovníkov ( okrem prispievateľov) a sú distribuované do cca 200 000 schránok.

Videotvorba na YT kanál
Prostredníctvom BKIS začali v roku 2021 vyrábať videoprogram Diškurz Klarisky ( náhrada za televíziu) a podcasty Rande s mestom ( náhrada za rádio.) Jedna epizóda seriálu stála od 10 do 15 tisíc eur. Predražené videá pre mizivé publikum pozretí.
Šokujúce čísla sú tu: Videotvorba made in Vallo

Tento trend prevzala aj župa a všetky mestské časti. Do propagačnej videoprodukcie išli už milióny eur. Len župa má na stránke vyše tisíc videí.

Výsledok tohto „smart riešenia“ nepríjemne prekvapil

V roku 2024 sa uskutočnil ďalší prieskum od agentúry Median.SK. Porovnajme prieskumy a očakávajme nové riešenia.


Pokles informovanosti
V roku 2020 sa dve tretiny obyvateľov cítila byť dostatočne informovaná o dôležitých zmenách.  V 2024 sa cíti byť dostatočne informovaná menej ako polovica obyvateľov. Nedostatočne informovaných v roku 2020 bolo 36%, v roku 2024 je to viac ako polovica obyvateľov.

Miera informovania – Focus 2020
Informovanosť o dôležitých zmenách 2024

Pokles znalosti novín Inba
Kým v roku 2020 znalosť informačného magazínu INBA bol 51%, v roku 2024 noviny Inba registruje iba 6% obyvateľov.  Tento pokus nevyšiel.

Aj v roku 2024 obyvatelia preferujú informácie z tradičných médií: televízia, rozhlas, tlač, ktorým dôverujú.

Rozpočty na komunikáciu rapídne rastú

Predstavitelia samosprávy verejnosti podsúvajú vysvetlenie, že takými opatreniami komunikujú efektívnejšie, modernejšie a že tým šetria verejné financie. Široká verejnosť, dokonca a mienkotvorné masové média majú tendenciu tomu naletieť. Opak je pravdou.

Iba ilustračne porovnajme počet komunikačných pracovníkov HM SR v rokoch :

Do roku 2018 sa komunikácií sa venovalo niekoľko osôb: hovorca / hovorkyňa, osoba na správu web stránky, osoba na marketing a niekoľko referentov na podporu s tým súvisiacich činností: podklady pre písanie tlačových správ, mediálne partnerstvá a záštity nad podujatiami. Na podateľni asi 4 osoby. Presné číslo by sa dalo zistiť, ak nie z web stránky, tak svedectvom osôb, ktorí túto činnosť v tom čase vykonávali.

V roku 2024
  • OKM – oddelenie komunikácie a marketingu – 14 pracovníkov
  • oddelenie vzťahov s verejnosťou ( zistili sme z bulváru) – 9 pracovníkov
  • Metropolitný inštitút –  4. osoby v sekcii komunikácie
  • Komunikačný tím má aj doprava a parkovanie.
  • Novovytvorené Bratislavské centrum má tiež sekciu komunikácie a marketingu.
  • Časopisu INBA sa venuje 5 pracovníkov a 5 členov redakčnej rady, podľa  pdf novín. 
  • Plus osoby na dohody o vykonaní práce, služby živnostníkov a agentúr.

A nevedno, kde všade sú ešte poschovávaní komunikační a PR manažéri. Isté je že aj v každej príspevkovej organizácií.Už na prvý pohľad je zrejmé, že počet pracovníkov narástol. Iba jeden pracovník navyše ( brutto 1500 eur) ročne stojí 24 516 eur aj s odvodmi.

Zdroje:

Prieskum HM SR, Focus 2020
Prieskum HM SR, Median 2024
Prieskum TV Bratislava, Median 2021