Bratislavská jednotná komunikačná politika

Bratislavská jednotná komunikačná politika

Bratislavská jednotná komunikačná politika 1280 720 Maria Urlandová

V Bratislave sme sa nenápadne dostali do prednovembrových čias, v oblasti informovania verejnosti. Proces trvá od roku 2018 a ešte neskončil. Podľa prieskumov, ktoré si objednáva Magistrát HM SR, sa obyvatelia Bratislavy cítia byť čoraz menej informovaní, napriek rapídne zvýšeným nákladom na komunikáciu. 

Pôvodne vychádzali z presvedčenia, že noviny už nikto nečíta, televízia je mŕtva – všetci sú už na internete.  ( Ako keby tradičné médiá na internete neboli.) Vraj sociálne médiá sú budúcnosť, veď všetci sme už na Facebooku, Instagrame a Tik toku.

Komunikácia cez sociálne siete

So svojich šéfov sa snažili urobiť vplyvných influencerov. Publikovali texty a predražené videá na sociálne siete, vysvetľovali zámery, blokovali kritikov. Nemalé čiastky investujú do zamestnávania správcov sociálnych sietí. Pred verejnosťou sa tvária že šetria, ale verejné finančné prostriedky idú na platy „profesionálnych hejterov“ nevyhovujúceho názoru.

Prieskum od agentúry Focus v roku 2020

Marketingoví manažéri sa netaja tým, že majú radi dáta, fakty a prieskumy, na základe ktorých vyhodnocujú. V roku 2020 si Magistrát objednal prieskum od agentúry Focus, aby zistil aké média ľudia obľubujú a z akých zdrojov čerpajú informácie. Zaradili tam dokonca aj web stránku primátora Vallo má rád Bratislavu.

Prekvapením bolo, že na prvým troch miestach sa umiestnili tradičné médiá: Bratislavské noviny, Viva rádio a TV Bratislava. Logicky by to malo odpovedať na otázku, kde sa oplatí inzerovať a koho rešpektovať. Nesnažia sa vychádzať s médiami, bojujú s nimi. Médiá dokonca vnímajú ako svoju konkurenciu.

Na základe výsledkov prieskumu sa rýchlo rozhodli:

  1. Na inzerciu do miestnych médií ani cent! To radšej desiatky tisíc do Google Ireland.
  2. Do rádia ani cent! ( Metropolitné Viva radio bohužiaľ už zaniklo.)
  3. TV Bratislava dáme výpoveď. (Podarilo sa až po vyhratých voľbách 2022 neférovým spôsobom.)
  4. Radikálne znižujú počet oficiálnych tlačových správ do médií.
  5. Komunikáciu riadia centrálne. Do médií ( tých cudzích ) sa tak ľahko nedostane ani riaditeľ mestskej organizácie.

Smart riešenie spočíva v tom, že poďme sa hrať na nezávislé média, veď ľudia nám to zjedia. Vlastné noviny, vlastná televízia.

Radničné noviny

Kultúrny mesačník INBA, ktorý mal podľa prieskumu celkom slušný výsledok, pretransformovali na radničné noviny do každej schránky. Články o kultúre nahradili PR článkami o svojich úspechoch.
Pôvodná Inba bola v náklade 35 000 výtlačkov, pripravovali ju 2 osoby v trvalom pracovnom pomere a distribuovali na vybrané miesta (napríklad čakárne). Dnešné radničné noviny majú 10 pracovníkov ( okrem prispievateľov) a sú distribuované do cca 200 000 schránok.

Videotvorba na YT kanál

Prostredníctvom BKIS začali v roku 2021 vyrábať videoprogram Diškurz Klarisky ( náhrada za televíziu) a podcasty Rande s mestom ( náhrada za rádio.) Predražené videá pre mizivé publikum pozretí. Šokujúce čísla prinesieme v ďalšom článku.

Jedna epizóda seriálu stála od 10 do 15 tisíc eur.

Prieskum od agentúry Median.SK v roku 2024 opäť prekvapil

V roku 2024 sa uskutočnil ďalší prieskum od agentúry Median.SK. Porovnajme prieskumy a očakávajme nové riešenia.

Pokles informovanosti.
V roku 2020 sa dve tretiny obyvateľov cítila byť dostatočne informovaná o dôležitých zmenách  (Miera informovania – Focus 2020), v roku  2024 už je to menej ako polovica ( Informovanosť o dôležitých zmenách 2024.) Taktiež kým nedostatočne informovaných v roku 2020 bolo 36%, v roku 2024 je to viac ako polovica obyvateľov.

Znalosť INBA
Kým v roku 2020 znalosť informačného magazínu INBA bol 51%, v roku 2024 noviny INBA registruje iba 6% obyvateľov.  Tento pokus nevyšiel.

Preferencia médií
Aj v roku 2024 obyvatelia preferujú informácie z tradičných médií: televízia, rozhlas, tlač, ktorým dôverujú.

 

Rozpočty na komunikáciu rapídne rastú

Predstavitelia samosprávy verejnosti podsúvajú vysvetlenie, že takými opatreniami komunikujú efektívnejšie, modernejšie a že tým šetria verejné financie. Široká verejnosť, dokonca a mienkotvorné masové média majú tendenciu tomu naletieť. Opak je pravdou.

Iba ilustračne porovnajme počet komunikačných pracovníkov HM SR v rokoch :

Do roku 2018

Komunikácií sa venovalo niekoľko osôb: hovorca / hovorkyňa, osoba na správu web stránky, osoba na marketing a niekoľko referentov na podporu s tým súvisiacich činností: podklady pre písanie tlačových správ, mediálne partnerstvá a záštity nad podujatiami. Na podateľni asi 4 osoby. ( Presné číslo sa dá pomerne jednoducho zistiť, ak nie z web stránky, tak svedectvom osôb, ktorí túto činnosť v tom čase vykonávali.)

V roku 2024

  • OKM – oddelenie komunikácie a marketingu – 14 pracovníkov
  • oddelenie vzťahov s verejnosťou ( zistili sme z bulváru) – 9 pracovníkov
  • Metropolitný inštitút –  4. osoby v sekcii komunikácie
  • Komunikačný tím má aj doprava a parkovanie.
  • Novovytvorené Bratislavské centrum má tiež sekciu komunikácie a marketingu.
  • Časopisu INBA sa venuje 5 pracovníkov a 5 členov redakčnej rady, podľa  pdf novín. 
  • Plus osoby na dohody o vykonaní práce, služby živnostníkov a agentúr.

A nevedno, kde všade sú ešte poschovávaní komunikační a PR manažéri. Isté je že aj v každej príspevkovej organizácií.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že počet pracovníkov narástol. Iba jeden pracovník navyše ( brutto 1500 eur) ročne stojí 24 516 eur aj s odvodmi.

Našou úlohou je zistiť, či tieto nové trendy sú iba pokusmi diletantov, alebo sofistikovaný zámer ako manipulovať s informáciami a verejnosťou. Problém je v tom, že ich napodobňujú ich aj ostatné úrady samosprávy.

Aj na iných úradoch majú vlastné videokrúžky

Populárne sa stali obrazové podcasty, kde napríklad hovorkyňa spovedá svojho nadriadeného – starostu, poslanca alebo kolegu z iného oddelenia. Má sa to má podobať na televíziu, svoje produkty nazývajú „relácie“. Keď už platí to staré známe, „bolo v televízií, asi to bude pravda“. Sankcie za jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatok plurality nehrozia, pretože nemajú autorizáciu na televízne vysielanie.

Z Petržalskej obývačky
Petržalský kompas
Bratislavský samosprávny kraj tiež intenzívne komunikuje cez videá