Financovanie lokálnej televízie bolo zabezpečené najmä zo zdrojov miestnych orgánov, ale ukázala sa aj odvrátená stránka tohto financovania, tak hľadali ďalšie osvedčené postupy. Medzi také patrí aj oslobodenie od dani z príjmu a znížená sadzba DPH pre elektronické médiá a propagácia lokálnej TV u veľkých inzerentov. Po príklade Nemecka, sú národné kanály – najmä tie verejnoprávne – nabádané k nákupu originálnych programov od miestnych kanálov, pre ktoré tento predaj predstavuje takmer polovicu tržieb.
Situácia vo Francúzsku
V roku 2011 po prvýkrát sa CSA ( regulačný orgán) a DGMIC – Generálne riaditeľstvo mediálneho a kultúrneho priemyslu spojili, aby spustili národnú verejnú konzultáciu o možných opatreniach v prospech lokálnych televízií. Cieľom bolo identifikovať spôsoby zabezpečenia miestnych kanálov a rozvíjať sektor.
Začiatok tejto celoštátnej konzultácie preukazuje, že si ministerstvo a CSA uvedomuje krehkosť lokálnej televízie. Napriek rozmachu digitálnej terestriálnej televízie a znásobeniu oprávnení vydaných CSA sa miestne kanály v skutočnosti nedokážu rozbehnúť.
Z troch historických miestnych kanálov z 1988 sa počet miestnych pozemných kanálov s povolením zvýšil na 16 v roku 2005 a na 45 v marci 2010. Veľa z nich by bez podpory miestnych úradov neuzrelo svetlo sveta alebo by prestalo vysielať.
Niekoľko lokálnych televíznych staníc muselo tiež vyhlásiť bankrot. Veľkí hráči v oblasti tlače a audiovizuálneho sektora, ktorých kedysi prilákal lokálny televízny trh, strácajú záujem a postupne sa sťahujú.
Štúdia Únie miestnych televízií (TLSP), vykonaná s tridsiatimi lokálnymi terestriálnymi kanálmi, poukázala na skutočnú finančnú krehkosť týchto štruktúr. Dotknuté televízne stanice v skutočnosti vykázali za finančný rok 2009 priemerný prevádzkový deficit 352 000 eur a iba osem kanálov z tridsiatich vo vzorke vykázalo pozitívny výsledok. Tieto výsledky však odrážajú určité zlepšenie v porovnaní s rokom 2008, ktorý viedol k priemernému prevádzkovému deficitu 685 000 eur na kanál.
Finančná podpora od samosprávy
Finančná podpora zo strany miestnych orgánov tieto ťažkosti čiastočne kompenzuje a jej podiel na rozpočte miestnej televízie pravidelne rastie. Štúdia TLSP ukazuje, že príspevok komunít sa medzi rokmi 2008 a 2009 zvýšil o 36 %, pričom výška priemernej dotácie vzrástla zo 442 000 na 600 000 eur (tvorí okolo 50 % priemerného príjmu). Táto podpora môže mať veľmi rôznorodé formy: kapitálová účasť, investičná pomoc, nákup programov atď.
Účasť komunít na prevádzke miestnych kanálov sa dnes v miestnom audiovizuálnom prostredí natoľko etablovala, že už prakticky nie je možné zaviesť životaschopný projekt bez ich pomoci. Ale ak tento príspevok komunít umožnil kompenzovať nedostatok vlastných príjmov miestnych reťazcov, nie je zbavený zvrátených účinkov, medzi ktoré patrí najmä otázka nezávislosti redakcie.
Osvedčené postupy pre komunity
Opatrenia predložené na konzultáciu zo strany ministerstva a CSA vyplývajú z predbežnej štúdie s názvom „Podmienky úspechu miestnej televízie vo Francúzsku na základe medzinárodného porovnania“. Vychádza to najmä z príkladov Nemecka, Belgicka, Kanady, Španielska, Talianska a Spojeného kráľovstva. Na základe týchto porovnaní konzultácia uvádza približne desať tém a formuluje približne dvadsať otvorených otázok, ktoré vo všeobecnosti pokrývajú hlavné problémy.
Opatrenia predložené na konzultáciu sa týkajú predovšetkým právneho rámca pre lokálnu televíziu. To je prípad pravidiel, ktorými sa riadi vlastníctvo akcií miestnych kanálov, pričom závery štúdie nútia prehodnotiť súčasné prahové hodnoty koncentrácie a podporiť vzájomné vlastníctvo akcií medzi rôznymi kategóriami médií (televízia, tlač, rozhlas).
Miestne orgány sa veľmi priamo dotýkajú témy „vytvorenia rámca umožňujúceho zovšeobecnenie a harmonizáciu dotácií pre miestne televízie“. Mohlo by to mať formu šírenia „osvedčených postupov“ medzi komunitami, ktoré by sa mohli týkať napríklad „súm alebo podielu prevádzkového rozpočtu, ktorý sa má venovať na podporu tvorby informácií alebo programov na miestnej úrovni“.
Rozširovanie publika verzus identita území
Ďalšie témy, ktorými sa konzultácia zaoberá, sa viac zameriavajú na otázky združovania a rozvoja synergií. Otázka združovania štrukturálnych nákladov (združovanie výrobných zdrojov, zosúladené získavanie vysielacích práv, združovanie správy reklamných zdrojov atď.) by mala priniesť pomerne široký konsenzus. Na druhej strane by sa mohlo viac diskutovať o „zoskupovaní a spolupráci kanálov okolo veľkých potenciálnych skupín divákov“.
Niektoré komunity, ktoré investujú do miestnych kanálov sa obávajú, že rozšírenie pokrytej oblasti by oslabilo identitu dotknutého územia, čím by ich investíciu pripravilo o časť jej legitímnosti.
Podľa štúdie Analysys Mason však 22 miestnych reťazcov pokrýva populačný fond menší ako jeden milión obyvateľov (vrátane siedmich reťazcov obsluhujúcich menej ako 200 000 ľudí), čo je notoricky nedostatočné – vzhľadom na ich distribučné sadzby a publikum – na generovanie významných príjmov z reklamy. Súčasťou tej istej otázky je aj otázka zosúladenia programových harmonogramov v určitých hodinách s vysokou sledovanosťou, ktorú chcú inzerenti.
Napokon, ďalšie témy sa týkajú skôr obsahu programov. Otázka vychádza z príkladu Nemecka, kde sú národné kanály – najmä tie verejnoprávne – nabádané k nákupu originálnych programov od miestnych kanálov, pre ktoré tento predaj predstavuje takmer polovicu tržieb.
Hľadanie príjmov z reklamy vedie aj k spomenutiu dvoch ďalších tém: zlepšenia sledovanosti lokálnych televízií s cieľom lepšie propagovať ich obrazovky inzerentom a uvoľnenie pravidiel reklamy na miestnych kanáloch, najmä s možnosťou otvorenia sa propagačným operáciám hromadnej distribúcie.
Prijali špecifické ustanovenia pre lokálne televízie
Od konca 90. rokov je rozvoj miestnej televízie novou prioritou pre následné francúzske vlády. Zaviedol sa tak právny rámec, ktorý je často úplnejší ako v iných krajinách, najmä v Španielsku a Taliansku, a špecifický pre túto kategóriu kanálov.
1. Daňové pravidlá prispôsobili situácii lokálnych televízií
Miestne televízne stanice využívajú vo Francúzsku zdanenie prispôsobené ich konkrétnej situácii. Vláda navrhla daňové ustanovenia prispôsobené špecifickosti a ekonomickej nestabilite miestnej televízie, ktoré sú uvedené nižšie. Spojené štáty americké prijali ešte výhodnejší režim pre miestne televízie za predpokladu, že sú verejné: Američania sa domnievajú, že keďže nie sú v konkurenčnej situácii, nedosahujú zisky a že ich činnosť je preto nepodlieha dani.
Úprava sadzobníka dane z reklamy vysielanej prostredníctvom rozhlasu a televízie
Podľa článku 302 všeobecného daňového zákonníka je daň z reklamy vysielanej rozhlasom a televíziou založená na sume, bez agentúrnej provízie a bez DPH, ktorú platia inzerenti agentúram za vysielanie a distribúciu ich reklamných správ z francúzskeho územia.
Výnosy z dane slúžia Fondu na podporu vysielania (FSER). Sadzba dane sa postupne vzťahuje na štvrťročné príjmy, ktoré agentúry inkasujú za vysielanie reklamných správ.
Do roku 2002 bola výška dane z televíznej reklamy 991 eur pri štvrťročnom výnose necelých 457 000 eur. Každý lokálny televízny kanál, ktorý generuje obrat z reklamy, nech je akokoľvek nízky, preto zodpovedal ročne sumou 3 964 eur, čo zodpovedá štyrom štvrťročným platbám vo výške 991 eur. Vzhľadom na obrat, ktorý dnes vytvárajú lokálne televízie, väčšina z nich je od dane oslobodená.
Daň z televíznej reklamy, prispieva do všeobecného štátneho rozpočtu. Vychádza z ceny každej pasáže televíznej reklamy. V rámci zákona z 9. júla 2004 o elektronických komunikáciách a audiovizuálnych komunikačných službách došlo k novele § 120 zákona, ktorá po novom oslobodzuje od dane televízne reklamné oznamy, ktorých cena je nižšia ako 150 eur.
Zníženie sadzby DPH z 19,6% na 5,5%
Miestne televízne stanice poznamenali, že dotácie, ktoré im poskytli miestne orgány, podliehali bežnej sadzbe DPH, t. j. 19,6 %. Počas skúmania vyššie uvedeného zákona o elektronických komunikáciách a audiovizuálnych komunikačných službách došlo k úprave článku 112 vyššie uvedeného zákona tak, že odmeny vyplácané miestnymi orgánmi a ich skupinami za realizáciu služieb miestnej televízie, využiť zníženú sadzbu DPH vo výške 5,5 % .
2. Obmedzenie možností zásahu miestnych orgánov
V kontexte decentralizácie mnohé miestne orgány chceli mať možnosť poskytovať priame alebo nepriame financovanie. Do júla 2004 odrádzala od ich zásahov právna neistota ohľadom možnosti alebo neposkytnutia dotácií pre miestne orgány s ohľadom na oblasť ich pôsobnosti.
Okrem toho platná legislatíva nebola rovnaká v závislosti od toho, či sa miestny kanál vysielal cez kábel (v tomto prípade mohli hrať hlavnú úlohu miestne orgány a boli často hlavným financovateľom) alebo prostredníctvom rádia (kde bol ich zásah extrémne obmedzený ).
Aby sa upevnil a objasnil právny rámec pre zásahy miestnych orgánov, osobitný spravodajca navrhol novelu zákona č. 2000-719 z 1. augusta 2000 , ktorou sa mení zákon v možnosti pre poloverejné spoločnosti prevádzkovať miestne terestriálne kanály a zjednotiť režim platný pre rôzne médiá.
Keďže miestne orgány sú oprávnené vytvárať a prevádzkovať miestne televízne kanály vo forme miestnej verejnej služby, môžu ich prevádzkou zveriť inému verejnému alebo súkromnému prevádzkovateľovi vo všeobecnom v rámci poverenia verejnoprávnou službou. V tomto prípade musí mať financovanie formu viacročnej zmluvy, v ktorej pridelené sumy nezávisia od volebného kalendára, ani od charakteru programov.
Úpravou všeobecného kódexu miestnych orgánov je to povinné: ak je prevádzkovanie služby zverené právnickej osobe, musí s ňou miestny orgán uzavrieť zmluvu o cieľoch a prostriedkoch, ktoré definujú poslanie verejnej služby a podmienky ich realizácie, na obdobie troch až piatich rokov .
3. Uvoľnenie pravidiel proti koncentrácii pre miestne televízie
Spomínaný zákon z 30. septembra 1986 o slobode komunikácie v rámci boja proti koncentrácii spoločností pôsobiacich v oblasti audiovizuálnej komunikácie v záujme zachovania plurality obsahoval vo svojom systéme platnom do júla 2004 súbor prísnych pravidiel týkajúcich sa aj lokálnych televízií, bez ohľadu na ich relatívne neistú finančnú situáciu, ktorá znamenala možnosť spoľahnúť sa na hlavného partnera a naopak podporovať verejné a súkromné iniciatívy.
Okrem toho zriadenie digitálnej pozemnej televízie (DTT), ktoré umožnilo znásobiť počet kanálov, spôsobilo, že obmedzenia spojené s ochranou plurality, ktoré boli stanovené v čase, keď bola pozemská audiovizuálna scéna obmedzená, sa javia ešte viac zastarané. národné kanály a niekoľko miestnych kanálov.