Financovanie lokálneho vysielania sa musí zmeniť

Lokálne televízie zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní informovanosti občanov o dianí v ich mestách a obciach. U nás, tak ako mnohých vyspelých krajinách sú tieto televízie vo forme súkromných komerčných vysielateľov, čo prispieva k rozmanitosti a pluralite v mediálnom prostredí. Avšak na Slovensku je situácia odlišná. Až 29 zo 40 kanálov na Slovensku patrí mestám a obciam, čím sa tieto televízie stávajú falošne „súkromnými“, čiže radničnými a čoraz viac závislými od politických rozhodnutí. Tento model financovania je problémový a potrebuje zásadnú zmenu.

Nezávislé súkromné televízie a ich problémy

Lokálne televízie, ktoré by v ideálnom prípade mali byť samostatnými podnikateľskými subjektmi, čelí výzvam, ktoré im sťažujú možnosť zabezpečiť sa iba prostredníctvom príjmov z reklamy. Tento model, ktorý je bežný v prípade celoplošných komerčných kanálov, nefunguje v prípade malých lokálnych televízií. Tieto televízie sa nemôžu spoliehať na reklamu ako hlavnú finančnú oporu, pretože ich obsah, zameraný predovšetkým na spravodajstvo, publicistiku a miestne témy, je pre inzerentov menej atraktívny než zábavné formáty, aké ponúkajú veľké kanály.

Hlavným motívom sledovania televízie pre väčšinu ľudí je totiž túžba po oddychu a zábave, a na tento typ obsahu sa najviac zameriavajú celoplošné komerčné kanály. Tieto kanály vedia efektívne umiestniť reklamu popri filmoch, seriáloch a iných zábavných formátoch, pričom spravodajstvo, ktoré produkujú, je často menej výnosné. Pre lokálnu televíziu, ktorá sa sústredí na informovanie obyvateľov o miestnych záležitostiach, je ťažké konkurovať na reklamnom trhu, pretože drobná inzercia sa už vo veľkej miere presunula do online prostredia, kde je nákladovo efektívnejšia a cielenejšia.

Lokálne televízie majú veľmi náročný ekonomický model. Neexistuje žiadny právny nárok na dotácie alebo príspevky, ktoré by im umožnili vykryť prevádzkové náklady. Ich činnosť je často financovaná na základe objednávok od miest a obcí na výrobu programov. Tento model síce môže zaručiť istú stabilitu, ale zároveň znamená politickú závislosť, ktorá sa môže nepriaznivo odraziť na slobode a nezávislosti obsahu. Ako výsledok tejto závislosti sa mnohé nezávislé televízie stávajú zraniteľné voči politickým tlakom a rozhodnutiam aktuálnych komunálnych politikov, ktorí môžu ovplyvniť, ktoré programy budú financované, a ktoré nie.

Tieto televízie sa síce snažia o vyváženosť a pluralitu názorov, ale ich existencia často závisí od priazne politikov. Napriek tomu, že nezávislé stanice ako TV Bratislava, ktorá niekoľko rokov vysielala obľúbené diskusné programy, ponúkajú občanom priestor na vyjadrenie názorov a kritiku, čím sú dôveryhodnejšie a sledovanejšie, ich schopnosť existovať v tomto formáte je stále ohrozená. Až 16 rokov TV Bratislava pravidelne ponúkala „Komunálny duel“, kde sa stretávali politici z rôznych táborov, čo dokazovalo jej záväzok voči pluralite a slobode slova. Tento model však začína byť čoraz menej udržateľný, keďže nezávislé televízie sú stále viac závislé na financovaní zo strany miest a obcí.

Nezávislé stanice postupne zanikajú podľa vôle aktuálnych komunálnych politikov

V roku 2023 sa na Slovensku udržalo iba jedenásť nezávislých televízií, z toho aktívnych iba osem. Medzi nimi nájdeme stanice ako TV Bratislava, TV SEN, TV Nitrička, ATV Žiar nad Hronom, či TV Vita Trnava. Mnohé z týchto televízií majú veľmi skromné príjmy z miestnych rozpočtov, pričom najväčšia slovenská lokálna televízia – TV Bratislava – prišla o podporu zo strany HM SR Bratislava. Tento trend ukazuje, že nezávislé televízie sú na Slovensku čoraz viac v ohrození a bez zásadnej reformy financovania a podpory zo strany štátu hrozí, že tieto televízie zaniknú.

Radničné televízie: falošná nezávislosť a politická závislosť

Aj keď slovenský zákon nepočíta s verejným vlastníctvom televízie, v praxi existujú takzvané radničné televízie financované z verejných zdrojov. Tieto televízie sa stali nástrojom pre politickú propagandu a neplnia svoju pôvodnú úlohu podporovať verejnú diskusiu. Mesta a obce, čelia legislatívnej prekážke v získavaní licencie na vysielanie, našli obchádzku – zakladajú vlastné obchodné spoločnosti, v ktorých majú 100 % podiel. Tieto spoločnosti následne získavajú povolenie na vysielanie, pretože zákon nezakazuje, aby obce a mestá mali kapitálovú účasť na mediálnych spoločnostiach.

Tieto mestské podniky fungujú ako príspevkové organizácie, ktoré každý rok dostávajú príspevky z miestnych rozpočtov, čím majú plne zabezpečené financovanie. K tomu sa pridávajú ďalšie benefity, ako napríklad bezplatné prevádzkové priestory, špeciálny nákup techniky, či zdieľané služby s úradmi. Avšak tento systém nie je bez problémov. Mesto môže kedykoľvek rozhodnúť o znížení alebo neodsúhlasení rozpočtu pre tieto televízie, čím môže prísť k ich existenčným problémom, alebo dokonca k ich zániku. Tento proces jasne ukazuje, že tieto televízie sú v podstate politicky závislé, čo obmedzuje ich schopnosť poskytovať objektívne a vyvážené informácie.

Napokon, nezávislosť týchto televízií nie je nič viac ako ilúzia.

I keď majú povinnosť ponúkať vyvážené spravodajstvo, politická angažovanosť miestnych politikov veľmi často ovplyvňuje ich obsah. Tieto televízie totiž často opomínajú kritiku a namiesto vyvážených diskusií s rôznymi politickými subjektmi sa stávajú „hlasom mestskej vlády“, ktorý pomáha posilniť politickú pozíciu práve tých, ktorí ich financujú.

Podnikanie v rámci mestských televízií je značne neprehľadné. Trh je veľmi fragmentovaný a chaotický, bez jasných pravidiel alebo povinností, aké by mali plniť tieto „rozpočtové“ organizácie. Tieto televízie sú obchodné spoločnosti, ktoré nevykazujú povinnosti typické pre verejný sektor, čo robí ich finančné toky a výdavky ťažko sledovateľné.

Príklady a zneužívanie verejných peňazí

V roku 2023 sa ukázalo, že najviac verejných financií spotrebovali televízie ako TV Ružinov, TV Dunajská Streda a TV Pezinok. Zaujímavé je, že TV Ružinov a TV Dunajská Streda mali rozpočty na svoje televízie viac ako dvojnásobne vyššie než nezávislá TV Bratislava. TV Pezinok dokonca presiahla rozpočet metropolitnej televízie o 30 tisíc eur. Keď sa pozrieme na tieto televízie v porovnaní s počtom obyvateľov, najdrahšími na jedného obyvateľa boli TV Dunajská Streda, TV Pezinok a TV Devínska Nová Ves. Mnohé z týchto televízií však pravdepodobne ani nevysielajú do lineárnych sietí, čo ďalej spochybňuje efektivitu ich využívania verejných peňazí.
Viac informácií nájdete v článku: Radničné televízie a ich divoké rozpočty za rok 2023

Potreba reformy financovania

Financovanie radničných televízií sa musí zásadne zmeniť. Mesto a obec by mali zmeniť svoj prístup k médiám, ktoré sú financované z verejných peňazí. S cieľom zaručiť skutočnú pluralitu a nezávislosť je nevyhnutné, aby sa štát začal zaujímať o podporu nezávislých lokálnych televízií. Tento model by mal fungovať podobne ako v zahraničí, kde sú tieto televízie financované formou dotácií a podpory, ale zároveň je zabezpečené, že sú skutočne nezávislé od politického vplyvu.

Súčasný systém, ktorý vedie k tomu, že mestské televízie sú väčšinou nástrojmi politickej propagandy, len podporuje nedôveru verejnosti a znižuje úroveň kvalitného spravodajstva. Lokálne televízie by mali poskytovať objektívne a vyvážené informácie, nie len servírovať politické naratívy. V tomto smere je zásadné, aby sa rozprúdila diskusia o ich reforme a zabezpečila skutočná nezávislosť, ktorá by mala byť zakotvená aj v legislatíve.

Financovanie lokálneho vysielania sa musí zmeniť