Financovanie lokálneho vysielania sa musí zmeniť

Financovanie lokálneho vysielania sa musí zmeniť 1280 743 Maria Urlandová

Lokálne televízie sú považované súkromných komerčných vysielateľov. Taká forma je obvyklá vo vyspelých krajinách, veď viac súkromných lokálnych subjektov znamená vyššiu pestrosť, pluralitu a nezávislosť od orgánov moci. Rozdiel je iba v tom, že tam štát si uvedomuje, že lokálni vysielatelia sú v skutočnosti „neziskové subjekty“, chce si ich udržať a pomáha im.

Na Slovensku je 40 kanálov, ktoré majú autorizáciu pre lokálne vysielanie a zároveň vysielané programy sú zamerané na miestne informačné prostredie alebo zdroje a na spoločné záujmy, ktoré vytvárajú a prehlbujú vnútorné väzby akéhokoľvek spoločenstva a vedú k udržiavaniu pocitu identity so spoločenstvom.

Z toho je už iba jedenásť nezávislých kanálov, 29 kanálov vo vlastníctve miest a obcí – radničné televízie. Prehľad kanálov.

Nezávislé súkromné televízie

Predpokladá sa, že ako podnikateľský subjekt by mať príjmy z reklamy podobne ako celoplošné komerčné kanály. Lokálna televízia sa však nikde na svete nevie uživiť iba z reklamy.

Ľudia milujú filmy a zábavu, veď najsilnejším motívom pre sledovanie televízie je všeobecne túžba po oddychu a rozptýlení. Celoplošné komerčné kanály vedia umiestniť reklamu popri týchto formátoch. Na spravodajstvo v podstate „doplácajú“.

Malá televízia vyrába spravodajstvo a publicistiku, užitočné a sledované programy, ale pre inzerentov je to málo zaujímavé. Navyše, drobná inzercia sa už presunula do online prostredia.

Lokálne televízie poskytujú verejnoprospešné služby, nemajú právny nárok na žiadnu dotáciu, alebo príspevok na svoju činnosť. Obvykle spolupracujú s mestom alebo obcou na základe objednávok na výrobu programov, ale na túto politickú závislosť skôr, či neskôr doplácajú.

Ich podnikanie, ktoré by sa skôr malo nazvať misiou, či charitatívnou činnosťou, je veľmi náročné. Obecný podnik si vie vykryť stratu z miestneho rozpočtu, ale súkromný podnikateľ má stále ohrozené svoje investície.

  • Po obsahovej stránke sú dôveryhodnejšie a sledovanejšie pre obyvateľov, pretože umožňujú diskusiu poslancov z rôznych táborov a dávajú občanovi hlas aj na prípadnú kritiku. Napríklad TV Bratislava vyše 16 rokov vysielala 2 komunálne diskusné programy týždenne. Všetci primátori ( s výnimkou posledného) nezávislú televíziu rešpektovali a zúčastňovali sa diskusie aj so svojimi protivníkmi v rámci „Komunálneho duelu“.
    .
  • Nezávislá lokálna TV veľmi dbá na vyváženosť a pluralitu názorov, aj z dôvodu, že zvýšená sledovanosť má vplyv na jej sledovanosť, čo môže mať vplyv na prípadné reklamné príjmy.

Nezávislé stanice postupne zanikajú podľa vôle aktuálnych komunálnych politikov, pretože strácajú objednávky na výrobu programu, prípadne ich nedostanú vôbec.

V roku 2023 bolo na trhu iba jedenásť nezávislých kanálov: TV BRATISLAVA, TV SEN, TV Nitrička, ATV Žiar nad Hronom, TV Levoča, TV Central, TV 7 Prešov, Skalická mestská televízia, TV Vita Trnava, TV Rimava a TV Pohoda Nové Mesto nad Váhom.

Z toho iba niektorí vysielatelia mali skromný príjem z rozpočtu mesta. V roku 2023 prišla úplne o príjem z HM SR aj metropolitná TV Bratislava, ktorá je od roku 2007 patrí medzi najväčšie stanice.

Radničné televízie

Zákon nepočíta s verejným vlastníctvom televízie, napriek tomu existujú.  Sú financované z verejných zdrojov, politici využívajú najmä na svoju propagáciu a nepodporujú verejnú diskusiu.

Mestá a obce vyriešili nemožnosť získať licenciu pre vysielanie takým spôsobom, že si pozakladali vlastné obchodné spoločnosti, kde majú 100 % podiel. Tieto spoločnosti potom získali oprávnenie, pretože zákon nezakazuje kapitálovú účasť obcí, miest a územných celkov.

Mestské podniky sa chovajú sa ako „príspevkové organizácie“,  pretože na svoju činnosť dostávajú každý rok príspevok z miestneho rozpočtu. K tomu často patria aj ďalšie benefity: prevádzkové priestory, osobitný nákup techniky, zdieľané služby s úradom a rôzna protekcia. Majú plne zabezpečené financovanie priamo z rozpočtov mesta alebo obce, ak to schváli zastupiteľstvo. Stáva sa totiž, že niekedy rozpočet neschváli, alebo zníži, v takom prípade televízia živorí, alebo zanikne. ( Aj v tomto sa prejavuje ich politická závislosť.)

Rozdrobený a divoký trh podnikania miest a obcí sa dá len veľmi ťažko skúmať a vyhodnocovať. Nemá totiž žiadne pravidlá, ani povinnosti rozpočtovej organizácie, veď sú to obchodné spoločnosti.

Niekoľko zistení za rok 2023:
  • Najviac verejných financií spotrebovala TV Ružinov, TV Dunajská Streda a TV Pezinok.
    Pre porovnanie: Ružinov, či Dunajská Streda mali viac ako dvojnásobný rozpočet oproti TV Bratislava. TV Pezinok mal o 30 tisíc vyšší rozpočet ako metropolitná TV Bratislava.
  • Pri prepočte na jedného obyvateľa najdrahšie boli: TV Dunajská Streda, TV Pezinok a TV Devínska Nová Ves v Bratislave.
  • Niektoré z tých najdrahších pravdepodobné ani nevysielajú do lineárnych sietí.
  • Objem výroby a ich pravidelnosť je u mnohých staníc veľmi pochybná.
  • Naopak, televízie vo väčších mestách boli úspešnejšie po každej stránke: celkový objem prostriedkov, príspevok na obyvateľa, technický dosah, objem a kvalita obsahu.

Viac informácií nájdete v článku: Radničné televízie a ich divoké rozpočty za rok 2023

.