Miestni vysielatelia odteraz budú dostávať peniaze priamo od vlády a už nemusia byť závislí od svojej samosprávy. Miestni vysielatelia majú kľúčovú úlohu kriticky monitorovať samosprávu, ale sú „pod vysokým napätím“, uvádzajú Rada pre verejnú správu a Rada pre kultúru.
Na miestnej úrovni poskytuje mediálne služby 236 miestnych verejnoprávnych vysielateľov v 334 obciach. Podľa zákona o médiách sú tieto obce zodpovedné za financovanie prevádzky týchto vysielateľov. Dobre fungujúce poskytovanie miestnych informácií je nevyhnutné pre zdravú demokraciu.
Mediálny úrad monitoruje a podporuje prístup k nezávislým, pluralitným a bezpečným mediálny službám. Prispieva k tomu dohľad nad transparentnou finančnou zodpovednosťou. Na základe tejto dozornej úlohy Komisia každé tri roky vyhodnocuje financovanie miestnych vysielateľov. Na základe najnovšieho hodnotenia, ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2019 – 2021, Komisia dospela k záveru, že súčasný spôsob financovania nie je optimálny.
Doterajšie financovanie vysielateľov cez obce míňa cieľ
Financovanie miestnych vysielateľov bolo doteraz cez obce, ale do budúcnosti vysielatelia dostanú financie priamo od vlády. Koaličná dohoda obsahuje dohodu o presune financovania miestnych vysielateľov z miestnej samosprávy na vládu. Dobre organizované financovanie prispieva k dobre fungujúcemu miestnemu poskytovaniu informácií.
Sotva dokážu vyžiť. Všetci lokálni vysielatelia si spolu musia vystačiť s približne 10 miliónmi eur ročne. Obce doteraz dostávali peniaze od vlády na svoju mediálnu politiku a potom samy rozhodovali, koľko z toho ide miestnemu vysielateľovi. Odteraz musí tieto peniaze prevádzať priamo minister. To by tiež povzbudilo vysielateľov, aby spolupracovali a ušetrili peniaze.
Decentralizované financovanie. V súčasnosti je financovanie miestnych vysielateľov decentralizované prostredníctvom miestnej samosprávy. Obce financujú lokálnych vysielateľov poskytovaním dotácií. Výsledkom je, že každá obec je posúdená (vopred) o financovaní a kontrolovaná (potom) výdavkov. Obec vopred po konzultácii s vysielateľom posúdi, aká ponuka médií v obci je dostatočná a koľko to môže stáť.
Následne má obec ako poskytovateľ dotácie za úlohu skontrolovať, či bola dotácia skutočne vynaložená na mediálnu ponuku. V menších obciach s nižším príspevkom (a teda nižším finančným rizikom pre danú obec) sa spätnému dohľadu často dáva nižšia priorita a dotácia sa určuje priamo vopred. Okrem toho bolo u regionálnych vysielateľov stanovené, že obce spoločne nerealizujú proces financovania. Samosprávy a vysielatelia zažívajú neistotu ohľadom postupu, výšky ročného príspevku, možných podmienok a rozdelenia úloh.
Tretina obcí prideľuje relatívne nízke finančné prostriedky, takmer všetky obce plnia povinnosť financovania v absolútnom zmysle (príspevok alebo žiadny príspevok). Viac ako tretina obcí poskytuje relatívne nízky príspevok. Pozitívne je, že kontinuita financovania je vo všeobecnosti zaručená, pretože ročný príspevok kolíše v obmedzenej miere a pretože značný počet obcí poskytuje príspevok na obdobie dlhšie ako jeden rok. Ďalším pozitívnym výsledkom výskumu je, že samosprávy rešpektujú nezávislosť vysielateľov tým, že neviažu na financovanie podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom o médiách.
Štvrtina lokálnych vysielateľov má nezdravú finančnú situáciu, lokálni vysielatelia sú závislí na príjmoch od obcí. Obce sú síce povinné hradiť náklady, na ktoré miestny vysielateľ nemá iné financovanie, no u tretiny vysielateľov je výsledok negatívny. Štvrtina vysielateľov má nezdravú finančnú situáciu.
Ako vyzeralo financovanie cez obce
Miestni verejnoprávni vysielatelia zabezpečujú vysielanie pre obyvateľov konkrétnej obce. Takmer všetky holandské obce majú miestnu rozhlasovú a televíznu stanicu. Títo vysielatelia vysielajú pre jednu alebo viac obcí v Holandsku a vyrábajú programy na miestnej úrovni s cieľom informovať alebo pobaviť. Miestni vysielatelia dostávajú finančnú podporu od samosprávy. Vysielateľ potom musí spĺňať požiadavky zákona o médiách. Počet vysielacích hodín sa u jednotlivých vysielateľov líši.
Holandská nadácia miestnych verejných vysielateľov (NLPO) je kooperačným a koordinačným orgánom pre miestne verejnoprávne vysielanie . Nadácia podporuje lokálnych verejnoprávnych vysielateľov v rôznych oblastiach s cieľom ďalej profesionalizovať sektor a zvyšovať kvalitu produkcie lokálnych vysielateľov.
Označenie za miestneho vysielateľa so sebou nesie množstvo práv a povinností.
Pravidlá sa vzťahujú napríklad na poskytovanie služieb, reklamu a sponzorstvo, produkciu a obsah ponuky médií, výmenu obsahu, outsourcing činností, vedľajšie činnosti a finančnú zodpovednosť. Ďalšie vysvetlenie týchto pravidiel mediálneho práva možno nájsť v brožúre Verejné miestne mediálne inštitúcie a zákon o médiách.
Vysielateľom za verejnú službu platili obce
Od roku 2010 sú za financovanie miestneho vysielania zodpovedné obce. Preplácajú náklady priamo súvisiace s poskytovaním lokálne adekvátnej mediálnej ponuky. Existuje usmernenie pre výšku financovania. Výška financovania je vecou samosprávy a vysielateľa, musia sa o tom ďalej dohodnúť medzi sebou. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke VNG .
Aj keď obec financuje miestneho vysielateľa, obec nesmie zasahovať do obsahu ani formy mediálnej ponuky. Obec tiež nesmie využívať miestneho vysielateľa ako rozšírenie svojej komunikačnej stratégie. Obec napríklad nesmie požadovať, aby bola v programoch uvedená ako donor.
Priebežný dohľad zabezpečuje splnomocnenec pre médiá a magistrát
Mediálny úrad zabezpečuje, aby miestni vysielatelia dodržiavali zákon o médiách z roku 2008, vyhlášku o médiách z roku 2008 a nariadenia o médiách z roku 2008. Tento dohľad sa týka finančnej zodpovednosti, ponuky médií a celkového fungovania vysielateľa. Mediálny úrad napríklad okrem iného zabezpečuje, aby miestne vysielanie neslúžilo tretím stranám na vytváranie zisku.
Aby sa dosiahlo jednotné finančné vykazovanie, mediálny orgán vypracoval Manuál finančnej zodpovednosti pre verejné miestne mediálne inštitúcie , ktorý slúži ako usmernenie pre miestnych vysielateľov. Manuál okrem iného predpisuje, aké informácie musia byť poskytnuté Mediálnemu úradu. Tieto finančné informácie musia byť zaslané Mediálnemu úradu po skončení finančného roka, najneskôr 1. júna.
Samospráva má tiež úlohu pri finančnom dozore nad miestnym vysielaním. Finančná kontrola vykonávaná obecným zastupiteľstvom slúži na iný účel ako finančný dohľad zo strany Mediálneho úradu. Obecné zastupiteľstvo zodpovedá za ročné posúdenie ročného zúčtovania a kontroluje, či poskytnuté prostriedky boli vynaložené účelne a účelne. Samospráva tiež kontroluje, či boli splnené uvedené podmienky financovania. V tejto súvislosti môže obecné zastupiteľstvo vopred požiadať miestneho vysielateľa o rozpočet navrhovaných činností.
Miestni a regionálni vysielatelia sú verejnoprávni vysielatelia zodpovední za vysielanie programov na komunálnej a provinčnej úrovni.
Podľa zákona o médiách z roku 2008 financuje regionálnych vysielateľov ministerstvo školstva, kultúry a vedy. Minister tohto ministerstva každoročne určuje celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii na financovanie regionálnych vysielateľov. Podľa zákona o médiách z roku 2008 môžu potom samosprávy distribuovať zdroje miestnym vysielateľom samy. Môžu použiť prostriedky, ktoré vláda vloží do obecného fondu. Výška rozpočtu obce závisí od počtu obyvateľov danej obce.
Systém financovania miestnych vysielateľov sa má prepracovať
Štátny tajomník pre kultúru a médiá Gunay Uslu plánuje, že od roku 2026 bude toto financovanie smerované prostredníctvom vlády. Podľa štátneho tajomníka teraz ide do miestnych vysielateľov príliš málo peňazí a nezávislosť žurnalistiky by sa mala lepšie chrániť. V tomto liste vysvetľuje svoju víziu.
Či a ako sa táto zmena zrealizuje, zatiaľ nie je celkom isté. Z rôznych samospráv je počuť odpor. Združenie holandských samospráv (VNG) tiež uvádza, že neexistujú žiadne signály, že nezávislosť je ovplyvnená súčasným systémom financovania a že obraz, že samosprávy vynakladajú príliš málo peňazí na svojho lokálneho vysielateľa, je nesprávny. Okrem toho by sa v dôsledku nového systému financovania mohol stratiť lokálny charakter vysielateľov. Viac si o tom môžete prečítať v tomto liste vízie od VNG.
Pomoc vysielateľom: štátna pomoc?
Podľa Európskej komisie je štátna pomoc vysielateľom povolená, pokiaľ kompenzuje náklady na plnenie verejnej úlohy. Ak vysielateľ vyvíja aktivity, ktoré nie sú v súlade s jeho verejnoprávnou úlohou, môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc.
Obec alebo provincia môže tiež preskúmať, či možno službu vysielateľa označiť za službu všeobecného hospodárskeho záujmu ( SVHZ ). Na dosiahnutie tohto cieľa musí existovať úloha vo verejnom záujme. Definícia tejto verejnej úlohy je na decentralizovaných orgánoch. Pri popise verejnej úlohy Európska komisia iba kontroluje, či nejde o „zjavnú chybu“.
Verejná úloha
Pri opise verejnej úlohy môžu miestne orgány postupovať podľa východiskových bodov zo štátnej pomoci pre verejné vysielanie :
Rozmanitý program
Úlohou vysielateľa je ponúkať vyvážený a pestrý program a prilákať určité percento divákov. Úloha môže zahŕňať aj audiovizuálne služby prostredníctvom digitálnych platforiem. Cieľ zadania musí spĺňať demokratické, sociálne a kultúrne potreby spoločnosti. Pluralizmus musí byť zaručený.
Jasné zadanie
Zadanie musí byť veľmi jasne definované oficiálnym orgánom, ktorý je na to oprávnený (poskytovateľ podpory).
Čisté náklady
Financovanie vysielateľov nemalo by zahŕňať zisky, ale iba kompenzovať čisté náklady na verejnú úlohu.
Žiadne nadmerné zisky
Oddelené účtovníctvo je dôležité, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii a krížovým dotáciám. Oddelenie činností, ktoré patria do verejnej služby a mimo nej, môže ďalej posilniť finančnú transparentnosť. Ale ak dôjde k nadmernej kompenzácii, vysielatelia si môžu časť ponechať, aby zabezpečili plnenie záväzku služby vo verejnom záujme.
Monitoring
Výkon verejnej úlohy musí účinne monitorovať nezávislý dozorný orgán. Európska komisia potom skontroluje, či existuje výslovné pridelenie a účinný dohľad nad plnením záväzku služby vo verejnom záujme.
VNG má malé výhrady
Vláda chce posilniť finančnú základňu lokálnych vysielateľov a zachovať ich nezávislosť. VNG je s tým spokojná. Nesúhlasí však s rozhodnutím financovať týchto vysielateľov odteraz len z národnej vlády.
Štátna tajomníčka Uslu (kultúra a médiá) vo svojom vízovom liste pre miestnych vysielateľov uvádza , že 1/3 obcí platí miestnym vysielateľom menej peňazí, ako je smerná výška mestského fondu. Verí tiež, že plné financovanie zo strany vlády umožní vysielateľom byť viac novinársky nezávislí od obce , ako je tomu v súčasnosti.
Celková suma pre miestnych vysielateľov je vyššia ako súčet smerných súm
Obraz, že obce vynakladajú príliš málo peňazí na „svoje“ miestne vysielanie, nie je správny. Celková suma, ktorú obce platia miestnym vysielateľom, je v skutočnosti vyššia ako súčet smerných súm. Existuje veľmi praktický dôvod, prečo niektoré obce míňajú menej peňazí. Keďže orientačná suma sa vyhlasuje až na konci roka, samosprávy zaraďujú do svojho rozpočtu vopred inú sumu. Podľa nášho názoru je rozumnejšie podporovať obce, ktoré vyplácajú menej peňazí ako je smerná suma, tým, že budú lepšie a skôr komunikovať o štandardnej sume.
Dôsledky ukončenia finančného vzťahu medzi obcou a vysielateľom
Skupina obcí, o ktorých sa štátna tajomníčka v liste nezmieňuje, investuje do lokálnych vysielateľov, čo znamená, že celkové výdavky na údržbu týchto vysielateľov sú vyššie ako suma, ktorú vláda platí do komunálneho fondu. Po ukončení fixného finančného vzťahu medzi obcou a vysielateľom predpokladáme, že obce prehodnotia svoje dodatočné investície do lokálnych vysielateľov. Voľba 100 % národného financovania znamená, že miestnym (regionálnym) vysielateľom ide menej peňazí, ako je možné.
Nie sú žiadne signály, že by obce ovplyvňovali samostatnosť
VNG, Mediálny úrad ani samotné ministerstvo nikdy nezaznamenali signály, že by samosprávy ovplyvňovali nezávislosť miestnych médií. Rozhodujúcu nezávislosť môžeme prípadne potvrdiť štandardným redakčným štatútom, ktorý môžu obce podpísať, aj keď to nevidíme.
Myslia si, že aspoň čiastočne zachovať financovanie cez obce
Snemovňa reprezentantov mala rokovať o novom systéme lokálnych verejnoprávnych vysielateľov 28. júna, ale táto diskusia bola odložená na jeseň . V našom príspevku do rozpravy 28. júna navrhujeme prechodnú formu: základnú sumu, ktorú vláda dáva k dispozícii lokálnym vysielateľom, plus doplatok obcí z peňazí z obecného fondu. Napokon, miestny charakter vysielateľov a ich kultúrne a informačné úlohy naďalej ťažia z prepojenia obce a miestnych médií.
List pre ministra o budúcej organizácii a financovaní miestnych verejnoprávnych vysielateľov
https://www.raadopenbaarbestuur.nl/documenten/publicaties/2019/09/03/toekomstige-organisatie-en-financiering-lokale-publieke-omroep
Systém miestnych verejnoprávnych vysielateľov v Holandsku je pod vysokým napätím. Preto sa musí zákonná požiadavka na vysielanie v rozhlase, televízii a na internete zrušiť. Rada pre verejnú správu a Rada pre kultúru to odporúčajú ministrom Ollongrenovi (vnútorné veci) a Slobovi (médiá). O túto radu požiadali ministri začiatkom tohto roka kvôli dohodám v koaličnej zmluve.
Umožnite vysielateľom vybrať si, na ktorých kanáloch budú vysielať
Výberom rádia, televízie a/alebo internetu majú miestni vysielatelia väčší priestor na oslovenie čo najväčšieho počtu ľudí vo svojej obci. Zrušenie povinnosti vysielať na všetkých kanáloch prináša úsporu nákladov. Veľa peňazí sa napríklad teraz míňa na práva na hudobný sprievod „televíznych novín“.
Vysielatelia ledva držia hlavu nad vodou
Miestni vysielatelia informujú obyvateľov o dianí v ich blízkom okolí. Majú dôležité funkcie, ako napríklad prispievanie k spoločnej miestnej identite a zapájanie občanov do miestnej samosprávy. Majú tiež úlohu strážneho psa tejto rady. Samosprávy sú zodpovedné za primerané poskytovanie miestnych médií. V praxi mnohé samosprávy míňajú peniaze na vlastné poskytovanie informácií online, napríklad využívaním kanálov sociálnych médií, ako sú Twitter, Facebook a LinkedIn. Medzitým vysielatelia často spolupracujú s dobrovoľníkmi, aby udržali hlavu nad vodou. Robia to najlepšie vzhľadom na okolnosti.
Financovanie
Celkový rozpočet, ktorý je k dispozícii z mestského fondu pre miestnych vysielateľov v 355 obciach, je približne 10 miliónov EUR. Táto suma vychádza na štandardnú sumu 1,28 eura na domácnosť. Pre obec s približne 100 000 obyvateľmi to predstavuje 57 000 eur ročne. Na porovnanie, pre 13 regionálnych vysielateľov je ročne k dispozícii približne 145 miliónov eur. To znamená, že jeden regionálny vysielateľ dostane v priemere viac ako všetci lokálni vysielatelia dokopy.
Dajte peniaze priamo miestnym vysielateľom
Zastupiteľstvá navrhujú dať peniaze priamo lokálnym vysielateľom cez mediálny rozpočet ministerstva školstva, kultúry a vedy, aby tam peniaze skutočne skončili. Pozitívny finančný stimul môžu získať aj vysielatelia, ktorí spolupracujú na regionálnej alebo regionálnej úrovni. To môže tiež stimulovať spoluprácu medzi verejnými a súkromnými spravodajskými organizáciami.
V následnom odporúčaní chcú rady podrobnejšie diskutovať o verejnej hodnote a funkciách miestnych médií pre životne dôležitú miestnu demokraciu. Miestni vysielatelia musia odteraz dostávať peniaze priamo od vlády a už nemusia byť závislí od svojej samosprávy. Okrem toho by odteraz mali mať možnosť vybrať si, či budú robiť len rádio alebo televíziu alebo budú pokračovať len online, hovoria dvaja významní poradcovia kabinetu.
Zdroje:
https://www.cvdm.nl/nieuws/bekostiging-lokale-omroepen-schiet-geregeld-naast-doel/