Komunikační manažéri novej generácie sú prevažne vo veku Kuciaka, ale odmietajú úlohu médií ako „strážnych psov demokracie“. Tradičné médium je pre nich triedny nepriateľ. Nesnažia sa vychádzať s médiami, bojujú s nimi. Médiá dokonca vnímajú ako svoju konkurenciu.Média by mali nezávislé, objektívne a dbať na pluralitu názorov. Veľa sa pýtajú, pozerajú na prsty politikom a úradníkom. To sa im nepáči, tak sa vynašli po svojom.
Organizácie samosprávy v Bratislave zásadne zmenili spôsob komunikácie s verejnosťou. Po ére sociálnych sietí vynašli rafinovanejší spôsob informovania verejnosti – zakladajú vlastné redakcie, ktoré sa iba tvária ako nezávisle médiá. Návrat do socializmu?
Najskôr to bola éra komunikácie cez Facebook
Ešte pred 5. rokmi marketingoví manažéri boli schopní tvrdiť, že „televízia je mŕtva, nikto ju už nepozerá, nikto už nečíta noviny – všetci sú už na internete. Sociálne médiá sú budúcnosť, veď všetci sme už na Facebooku, Instagrame … a Tik toku.
Úrady ihneď na tento trend nabehli, veď obsah si môžeme tvoriť sami! A aké je to jednoduché: zamestnať si ľudí na správu sociálnych sietí. Plebs bude konzumovať to, čo im sami naservírujeme.
Komunikačné oddelenia sa stali akési marketingové pracoviská, kde cieľom je pozitívne vnímanie verejnosťou svojho nadriadeného a jeho aktivít. Merateľným ukazovateľom úspechu mali byť kliky, lajky a pozitívne komentáre na sociálnych sieťach.
So svojich šéfov sa snažia urobiť vplyvných influencerov. Publikujú texty na sociálne siete, vysvetľujú zámery, prípadne blokujú kritikov. Nakrúcajú predražené videá na YT v nádeji, že ich tam niekto nájde. Skúmajú texty na web stránke, SEO optimalizujú každú podstránku, napríklad aj takú čo informuje o dokladoch pri zmene priezviska, len aby bola vysoká návštevnosť.
Marketingoví digitálni manažéri sa cítia byť od toho, aby nové „contenty“ vytvárali. Tak vymýšľali marketingové komunikačné stratégie v záujme spomínaného cieľa. Napríklad kampaň Pes bratislavský, kde sa aj osobne angažoval primátor Matúš Vallo.
https://www.aktuality.sk/clanok/795897/bratislava-spisala-zakladne-pravidla-pre-psickarov-zriadila-aj-specialny-web/
V skutočnosti vedenie úradov zneužíva verejné zdroje na osobnú prezentáciu. Nemalé čiastky investujú do zamestnávania správcov sociálnych sietí. Pred verejnosťou sa tvária že šetria, ale verejné finančné prostriedky idú na platy „profesionálnych hejterov“ nevyhovujúceho názoru.
Prieskum od Focusu prekvapil, tak vynašli koleso
Marketingoví manažéri na úradoch majú radi dáta, čísla a prieskumy. Prieskumy používajú často, pravdaže ak to ide z verejných financií. Napríklad prieskum od agentúry Focus 2020 pre Magistrát HM SR ukázal, že občania preferujú tradičné média : TV, rádio a noviny. Čo sa týka dôveryhodnosti informácií, tak statusy na sociálnych sieťach sú najmenej dôveryhodným zdrojom, naopak dôveru má redakčne pripravený obsah tradičných médií.
Prieskum komunikacia Feb 2020
Šokujúce prekvapenie! Ľudia stále čítajú noviny, pozerajú televízor a počúvajú rádio. Nezanikli, práve naopak, svoj obsah ponúkajú aj v online forme. Ale pri budovaní PR politika je dôležitá dôveryhodnosť zdroja. Tak poďme si vyrábať vlastné „nezávislé“ média, ľudia tomu uveria.
Radničné médiá
Vyššie spomínaný prieskum ukázal, že ukázal ľudia v Bratislave poznajú aj kultúrny mesačník INBA. Vydavateľom bol Magistrát HM SR, obsahovo nepolitické periodikum, ktoré informovalo o kultúre v hlavnom meste. Tak poďme z toho urobiť radničné noviny! nebudú nám tu konkurovať nejakí súkromníci. Tak sa aj stalo. Príbeh je tu: Bratislavská jednotná komunikačná politika
Aké sú prvky rafinovanej komunikácie s občanmi?
Radikálne znižujú počet oficiálnych tlačových správ do médií.
Mohlo by sa totiž stať, že sa toho média chytia! Istejšie je napísať vlastný text do vlastných médií a v pozitívnom znení. Do redakcie TV Bratislava chodili tlačové správy od Magistrátu HM SR minimálne 3 krát týždenne, niekedy aj 3 krát denne. Dnes
- Komunikáciu riadia centrálne.
Do médií ( tých cudzích ) sa ľahko nedostane ani riaditeľ mestskej organizácie. Štatutár podniku, ktorý je trestnoprávne zodpovedný za chod podniku, sa bez konzultácie nemôže vyjadriť pre média, ani v bežnej prevádzkovej veci. - Z hovorkýň sa stávajú moderátorky a zo šéfov režiséri.
Moderátorka „spovedá“ svojho nadriadeného, alebo kolegu. Samozrejme, že híka a žasne nad genialitou svojho respondenta. - Na komunikačných oddeleniach úradov zakladajú redakcie na tvorbu videoobsahu.
Opäť kontrola nad obsahom, alebo aj osobné tvorivé ambície marketingových manažérov. - Okrem vlastných „radničných“ novín si zakladajú aj vlastné videokrúžky
Populárne sa stali obrazové podcasty, kde napríklad hovorkyňa spovedá svojho nadriadeného – starostu, poslanca alebo kolegu z iného oddelenia. Má sa to má podobať na televíziu, svoje produkty nazývajú „relácie“. Keď už platí to staré známe, „bolo v televízií, asi to bude pravda“. Sankcie za jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatok plurality nehrozia.
.
Príklady z Bratislavy:
Z Petržalskej obývačky
Diškurz Klarisky
Rande s mestom
Bratislavský samosprávny kraj tiež intenzívne komunikuje cez videá.
.Radničné médiá sa tvária ako nezávislé médium, ale politikom sa pre istotu vyhýbajú.
Bežný poslanec už nemá šancu vyniknúť, diskusné formáty absentujú. Odkázaný je iba na sociálne siete. Ale ani tam si nemôže napísať hocičo, pretože komunikační špecialisti, ktorých stále pribúda, to sledujú.
Podľa predstaviteľa Transparency International je to na škodu, pretože ľudia sa zaujímajú o názory volených predstaviteľov samosprávy. Samosprávy po novom majú vlastnú predstavu o komunikácií s občanmi, svoje média považujú za platformu pre svoje PR a chýba im názorová pluralita, naznačuje vo videu predstaviteľ Transparency International Ľuboš Kostelanský.
Dôvera médiám
Prieskumy ( napr. Eurobarometer ) však ukazujú, že ľudia sledujú najmä tradičné médiá TV, rádio a tlač. Televízie a novín sa konzumuje ešte viac ako predtým, pretože pribudla forma sledovania – cez internet. Ukázalo sa najmä počas pandémie koronavírusu, keď boli ľudia odkázaní na správy z médií. Prieskumy potvrdzujú i používanie sociálnych médií, ale nepovažujú ich za dôveryhodný zdroj informácií.
Našou úlohou je zistiť, či tieto nové trendy sú iba pokusmi diletantov, alebo sofistikovaný zámer ako manipulovať s informáciami a verejnosťou.