Podľa Monitoringu plurality médií, ktorý každý rok realizuje Centrum pre monitorovanie médií, Slovensko má najväčšie medzery v oblasti politickej nezávislosti médií. Vysoké riziko (71%) politickej kontroly je v miestnych a regionálnych médiách.
Monitoring plurality médií konštatuje, že na Slovensku najväčšími nevýhodami je stále obmedzená politická nezávislosť. Najvyššie riziko je v miestnych médiách, ktoré sú financované a často aj vlastnené miestnymi samosprávami a sú vystavené politickému tlaku.
Čo hovorí monitoring plurality médií?
Monitorovanie plurality médií (MPM) je nástroj, ktorý posudzuje rizíká plurality médií v danej krajine a je spolufinancovaný Európskou úniou. Sleduje pluralitu na základe súboru 20 ukazovateľov pokrývajúcich štyri rôzne oblasti: základná ochrana, pluralita trhu, politická nezávislosť a sociálna inklúzia.
Výsledky, zhromaždené údaje a analýzy poskytujú tvorcom politík, výskumným pracovníkom a občianskej spoločnosti. Sú to užitočné informácie na lepšie pochopenie hrozieb plurality médií v rôznych mediálnych súvislostiach a na plánovanie príslušnej mediálnej politiky alebo opatrení na podporu verejnoprospešných médií.
Podľa Monitora je v SR najkritickejšou oblasťou politická závislosť
Vyplýva to z nedostatočnej ochrany médií a vplyvu miestnej samosprávy na miestne súkromné médiá. Tie sú často závislé a dokonca aj vlastnené mestskými samosprávami.
Prevládajúcim problémom je absencia záruk týkajúcich sa bezpečného a transparentného financovania verejnoprospešných médií a konkrétnejšie pravidlá o tom, ako sa tieto finančné prostriedky používajú, a celková nezávislosť od potenciálneho politického vplyvu.
Vysoké riziko ukazovateľa politickej kontroly nad médiami (71%) je vo všeobecnosti výsledkom problémov s miestnymi, regionálnymi a komunálnymi médiami.
Podľa správy mimovládneho inštitútu pre verejné otázky (IVO) je otázka objektivity a rovnováhy spravodajstva v miestnych médiách, ktoré de facto vlastnia mestské úrady v najmä období pred voľbami, dlhodobý nevyriešený problém.
Správa uvádza niekoľko konkrétnych príkladov politickej závislosti
V meste Galanta, predseda redakčnej rady časopisu, ktorý vydáva mesto, sa stal členom kampane pre koalíciu politických strán, volebného tímu starostu; toto by mohlo byť považované za príklad priameho politického vplyvu.
Iný príklad bol v hlavnom meste Bratislava, kde majiteľ vydavateľstva miestnych novín, bol zároveň kandidátom starostu mestskej časti Bratislavy. Spojil volebnú kampaň s reklamnou kampaňou pre seba v miestnych novinách a vyhral voľby.“ Zmienka bola o majiteľovi a vydavateľovi Bratislavských novín. Radovan Števčík sa stal starostom Starého Mesta.
Finančná závislosť miestnych médií na mestských samosprávach je zjavná nielen v médiách, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve obcí ale aj vo vzťahu ku komerčným miestnym médiám. Potvrdzuje to aj situácia v hlavnom meste Bratislave, kde samospráva mesta – primátor priamo finančne podporuje dve miestne televízne stanice. Jedno z týchto médií je priamo osobne prepojené s riadiacimi politickými stranami prostredníctvom riadiacich pozícií kandidátov na poslancov.
Médiom priamo prepojeným z politikou má byť TV Ružinov, ktorá je vo vlastníctve mestskej časti. Televíziu riadi herec Igor Adamec, ktorý je poslanec mestskej časti a bývalý štátny tajomník za stranu Sieť. V komunálnych voľbách 2018 už kandidoval aj na starostu Ružinova.
Zmienka o komerčnom médiu odkazuje článok, ktorý popisuje situáciu v TV Bratislava, ktoré prišlo o časť príjmov svojvoľným rozhodnutím primátora Nesrovnala.
Citovali aj našu stránku
Finančnú závislosť od miestnych samospráv potvrdzuje aj združenie regionálnych televíznych staníc RegionTvnet, v ktorom sa uvádza, že motivácia na vytvorenie združenia je nedocenenie hodnoty aktivít miestnych médií, ktoré sú na slovenskom mediálnom trhu za 20 rokov a väčšina z nich je často vnímaná negatívne, pretože sú úplne závislé od obecných vlád.
Zdroj: www.regiontvnet.sk
Odporúčania Monitora
Mali by existovať určité legislatívne záruky, ktoré by umožnili financovanie na transparentnom základe a zároveň obmedziť možnosť politického vplyvu.
Tie by mohli byť kombinované s ochrannými opatreniami v oblasti redakčnej nezávislosti. V tomto ohľade aj redakčná nezávislosť zaostáva z dôvodu neexistujúceho právneho postavenia šéfredaktora a súvisiacich záruk.
Jedným z možných riešení tejto otázky by bolo vytvorenie modelu koregulácie, ktorý by vytvoril všeobecné štandardy etického rámca a dohliadal na ich vykonávanie prostredníctvom rozhodovania o sťažnostiach a riešení sporov o etických otázkach.
[/vc_column_text]
[/vc_column][/vc_row]