Súkromní lokálni vysielatelia, ktorí sú špecifickým druhom poskytovania verejnej služby, majú však problém nielen financovaním, ale aj s politickou závislosťou a neslobodou.
Súkromné lokálne média
Z právneho hľadiska sú lokálne televízie súkromnými médiami, ktorých prvoradým cieľom má byť maximalizácia zisku a za týmto účelom sú slobodné v tvorbe obsahu. Lokálna televízia je však špecifický druh verejnej služby.
Lokálna televízia sa však neriadi popularitou a väčšinovým vkusom, ale poskytuje základný informačný servis a vytvára priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity.
Úlohy a význam miestnej televízie
Nezávislosť od politickej moci
Aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie. Lokálna televízia na Slovensku má problém v obidvoch oblastiach. Vysielatelia čelia ekonomickým problémom, ktoré ich vháňajú do područia samospráv, ktoré financujú 90% z ich rozpočtov. Táto podpora však evidentne zvyšuje ich závislosť na miestnych orgánoch a obmedzuje ich redakčnú nezávislosť.
Za tento stav je Slovensko dlhodobo kritizované
- Monitorovanie plurality médií MPM (nástroj, ktorý posudzuje riziká plurality médií v danej krajine) kritizujú 71 % závislosť miestnych médií od politikov. V správe uvádzajú konkrétne príklady takejto závislosti a kontroly.
- Správa z roku 2008 : Televízie v Európe
- Do Správy o regionálnom a lokálnom vysielaní v Európe Slovensko ani nedostalo pre neprehľadnosť.
Na Slovensku sa táto situácia verejne nekritizuje, hoci každý o tom vie
Samotné lokálne média sa boja situáciu kritizovať. Občas na situáciu upozorní iba Transparency International napríklad v tomto článku. Mienkotvorné média sa okrem uverejnenia tlačovej správy týmto nezaoberajú z pochopiteľných dôvodov: nemajú záujem pomáhať svojej konkurenciu.
Závislosť od politickej moci v praxi
Od politickej moci sú závislé prakticky všetky lokálne televízie. „Vyplýva to z nedostatočnej ochrany médií a vplyvu miestnej samosprávy na miestne súkromné médiá. Tie sú často závislé a dokonca aj vlastnené mestskými samosprávami“, uvádza Monitoring plurality médií.
1. Existencia falošných „súkromných“ vysielateľov
Orgány štátu a samosprávy v našej krajine nemôžu získať oprávnenie pre televízne vysielanie, aby sa zachovala politická nezávislosť. Napriek tomu až tri štvrtiny lokálnych TV staníc je vo vlastníctve mesta alebo obce.
Mestá a obce vyriešili nemožnosť získať licenciu na vysielanie prostredníctvom vlastných podnikov. To je niečo také, ako keby si štát založil akciovku, nalial tam peniaze a začal konkurovať RTVS!
Dôvodom spomínaného riešenia má byť jednoduchšia kontrola nad redakčným obsahom. Televíziu môžu kontrolovať prostredníctvom redakčnej rady v ktorej sú zastúpení poslanci, v inom prípade je konateľom poslanec, niekedy aj samotný obsah vytvárajú poslanci a zamestnanci úradu. Aj preto sa im niekedy hovorí „hlasná trúba“ aktuálnej politickej moci.
Mestské podniky sa chovajú ako príspevkové organizácie, pretože na svoju činnosť dostávajú každý rok príspevok z miestneho rozpočtu. Ak si nevyjdú s rozpočtom, stratu prípadne vykryjú z verejného rozpočtu. Majú plne zabezpečené financovanie, ak to schváli zastupiteľstvo. Niekedy sa stáva, že sa rozpočet zníži alebo vôbec neschváli. V takom prípade televízia živorí, alebo zanikne. Aj v tomto sa prejavuje ich politická závislosť.
2. Súkromné stanice bez majetkovej účasti mesta odsúdili na zánik
Hoci poskytujú verejnoprospešné služby, nemajú právny nárok na žiadnu dotáciu, alebo príspevok na svoju činnosť. Obvykle spolupracujú s mestom alebo obcou na základe objednávok na výrobu programov, ale na túto politickú závislosť skôr, či neskôr doplácajú.
- Po obsahovej stránke sú dôveryhodnejšie a sledovanejšie pre obyvateľov, pretože umožňujú diskusiu poslancov z rôznych táborov a dávajú občanovi hlas aj na prípadnú kritiku. Napríklad TV Bratislava vyše 16 rokov vysielala 2 komunálne diskusné programy týždenne. Všetci primátori ( s výnimkou posledného) nezávislú televíziu rešpektovali a zúčastňovali sa diskusie aj so svojimi protivníkmi v rámci „Komunálneho duelu“.
- Nezávislá lokálna TV veľmi dbá na vyváženosť a pluralitu názorov, aj z dôvodu, že zvýšená sledovanosť má vplyv na jej sledovanosť, čo môže mať vplyv na prípadné reklamné príjmy.
Samospráva im priamo nezasahuje do obsahu, ale je stále pod politickým tlakom. Opoziční poslanci totiž neustále televíziu upodozrievajú, že nadŕža starostovi, keďže sa ako štatutár objavuje na obrazovke najčastejšie. Odmietajú ísť do otvorenej diskusie, ale hnevajú ak nedostanú priestor na jednostrannú výpoveď – proti starostovi. Nakoniec „za trest“ neodsúhlasia starostovi rozpočet a doplatí na to súkromný vysielateľ, ktorý si chcel svoju prácu robiť dobre a v súlade so zákonom.
Problémy s politickou a finančnou závislosťou majú všetky nezávislé regionálne televízie.
Pravidelne sa stáva, že po voľbách nový primátor/starosta zruší televízií finančnú podporu a tým súkromnú spoločnosť de facto zlikviduje. Barbarsky zničí to, čo roky budoval, zoberie ľuďom právo na informácie a zničí aj investíciu súkromného podnikateľa.
Nezávislé stanice postupne zanikajú podľa vôle aktuálnych komunálnych politikov, pretože strácajú objednávky na výrobu programu. Existujú však dôvody, ktoré sú podrobnejšie analyzované Prečo zanikajú všetky lokálne stanice – bez ohľadu na vlastníctvo.
Zdroje:
https://memo98.sk/uploads/_media/slovak-transl-web.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Verejnopr%C3%A1vne_vysielanie
IRIS Special 2016-1 DE
REGIONAL AND LOCAL BROADCASTING IN EUROPE